V poslednom čase sa usilujem dohnať zaostávanie poznatkov a skúseností z oblasti sexuálneho podvedomia. Kriticky som si priznal skutočnosť, že skutočne dobrý psychológ, psychiater a tiež terapeut by ma byť v prvom rade dobrý sexuológ. Možno to na prvý pohľad znie paradoxne. Čo je také významné na postavení sexuológie z hľadiska terapeutického zásahu do ľudského podvedomia? Keď sa na tento rozpor budeme pozerať cez okuliare klasického medicínskeho prístupu, tak neobjavíme výrazne dôkazy na potvrdenie prioritného postavenia sexuológie v klasickej terapeutickej praxi. No keď sa na problém začnem pozerať cez veštecké schopnosti, nachádzam veľa silných argumentov, ktoré sexuologickú terapiu dávajú jednoznačne do popredia. Veštecký výkon dovoľuje terapeutovi vstúpiť do podvedomia, kde sú uložené informácie z detskej sexuality. Ide o kontakt s matkou a otcom od narodenia až po zrelý vek. Takto ošetrovaný klient nemá šancu klasickému sexuológovi ani naznačiť ako sa zapísali prvé sexuálne kontakty medzi dieťaťom a rodičmi, prípadne osobami, ktoré sa o dieťa intenzívne starali. V rannom detstve sa sexuálne programy správania dospelých prenášajú do podvedomia dieťaťa automaticky, ako keď do počítača vložím program, podľa ktorého počítač musí fungovať. Uvediem príklad vešteckého profilu detskej sexuality u dotyčnej osoby. Dotyčnú osobu od narodenia vychovával starí rodičia, pretože otec študoval a matka zarábala peniaze na obživu rodiny. Dieťa bolo v starostlivosti babky a dedka do veku asi šiestich rokov. Dieťa si vytvorilo silný podvedomý kontakt s babkou na úrovni sexuálneho naladenia a na úrovni povrchovej sexuality a vzrušivosti. Tak isto prišlo k výraznému prepojeniu na úrovni pohlavnej vzrušivosti. Dieťa s babkou dosiahlo aj silnú úroveň citového doladenia. K matke, ktorá sa o dieťa starala iba sporadicky, si dieťa nevytvorilo žiadny sexuálny ani citový vzťah. K otcovi, ktorý sa o dieťa nestaral, nevznikol žiadny sexuálny vzťah. K dedkovi, ktorý sa podieľal na výchove dieťaťa, vznikol sexuálny vzťah na úrovni sexuálneho vzrušenia. Hovoríme tu o mileneckom vzťahu k osobám, ktoré dieťa vychovávajú, respektíve sa o dieťa intenzívne starajú. Tento sexuálny prenos do podvedomia dieťaťa bude dieťa trvale ovplyvňovať a vytvárať trvalý a najdôležitejší emocionálny základ. Neskoršie je dieťa babke a dedkovi zobraté a vychovávané biologickými rodičmi. Nasleduje tvrdá obrana dieťaťa voči biologickým rodičom a voči snahe zasiahnuť do tohoto programu. K biologickej matke si dieťa vytvára iba citový vzťah. K otcovi si neskoršie dieťa vytvára vzťah agresívneho penetrovania ako dôkaz vernosti matke, ktorá nenávidí otca dieťaťa pre nenaplnené túžby žiť vo veľkomeste. K týmto informáciám sa nemožno dostať bez vešteckých schopností. Nasledujú aj ďalšie reakcie dieťaťa a to uzavretie svojho vnútra voči rodičom, neochota komunikovať a zveriť sa biologickým rodičom. Dieťa minimálne komunikuje a dôsledne selektuje všetko, čo by narušilo jeho sexuálne podvedomie zrealizované v súzvuku s babkou a čiastočne s dedkom. Treba upozorniť na dokonalosť tohto súzvuku na všetkých úrovniach sexuálneho podvedomia, čo je nesporne vzácnosť. Na druhej strane strata babky znamená tvrdý boj o uchránenie si tohto vzťahu s babkou. Dieťa nekomunikuje, dôsledne všetko od biologických rodičov nedôverčivo skúma. To prináša aj veľa negatívnych následkov ako je ťažká komunikácia s okolím, hájenie si svojho sexuálneho podvedomia rezaním a pálením rúk. Keď dieťa tuší, že by sa mohlo zasiahnuť do podvedomia, prejavuje sebapoškodzujúce sklony. K tomu všetkému pribúdajú zlé výsledky v škole. Chlapec sa stáva mimoriadne ťažko ovládateľný, svojhlavý a jeho reakcie sú nevypočítateľné. Biologickí rodičia nedokážu porozumieť duši dieťaťa a dieťa je v neustálom bojovom strehu. Prichádza aj prvok deštrukcie v podobe túžby penetrovať agresívnym spôsobom otca. Dieťa sa uchyľuje k masturbačným praktikám.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.