Tento príspevok sa zaoberá problematikou vnútorného duchovného rozvoja a všetkým, čo s tým súvisí. Čo to vlastne je duchovná cesta ? A čo už nemôžeme považovať za duchovnú cestu ?Je pravda, že pred dvanástimi rokmi som nemal absolútne žiadny záujem o vnútorný duchovný rast. Zaujímalo ma niečo úplne iného. Našťastie alebo na nešťastie som mal vážne zdravotné problémy, ktoré sa ťahali a neustále sa zhoršovali. Teda na začiatku mojej duchovnej cesty stála nutnosť sa vyliečiť a udržať si dobrý zdravotný stav. Zobral som ozdravovanie do svojich rúk a to bol vlastne prvý krok do svojej fyzickej schránky. Jednoducho som sa musel či som chcel, alebo nechcel venovať svojmu vnútru a teda aj určitej duchovnej ceste, aj keď to nebolo úplne čisté a bolo to poznamenané zdravotným stavom. Hovorí sa v ezoterických kruhoch, že aj choroba sa môže stať duchovnou cestou. Pokiaľ budem chodiť k lekárovi alebo liečiteľovi, tak asi to nebude duchovná cesta a skorej to bude čakanie na uzdravenie. Choroba by mohla byť duchovnou cestou vtedy, keď ju zvládnem vlastnými silami pomocou ezoterických techník. Možno hovoriť o duchovnej ceste, ale táto je vynútená zdravotným stavom. Na začiatku duchovnej cesty som sa stal liečiteľom svojho tela a postupne odmietol akúkoľvek pomoc od lekárov a liečiteľov. Začal som si študovať anatómiu tela a ako to tam vlastne funguje. Čo vlastne neľutujem, lebo dobré anatomické znalosti sa stali základom mojej budúcej duchovnej cesty. Tak isto čítanie a štúdium všetkého, čo súviselo s mojím zdravím, ma uvádzalo na duchovnú cestu. Skúsenosti bylinkárov, mastičkárov som síce využíval na ozdravenie organizmu, ale zároveň toto všetko vplývalo na zmenu vnútorných postojov a otváralo brány do duchovna. Nielenže som si bylinky naštudoval, ale som ich aj všetky spoznal. Tak isto som ich vyhľadával v prírode, zbieral, sušil a konzumoval. Takýto štýl života zmenil alebo posunul psychické procesy v mojej mysli smerom k duchovnej ceste. Vlastné vyzdravenie ma posmelilo na ceste liečiteľa a umožnilo mi z hľadiska ezoterického stretnúť sa intenzívne s inak zameranými ľuďmi. Začal som vnímať, že sa dá žiť aj inak, ako som žil doteraz. Nebola to ešte duchovná cesta, ale vnímanie toho, že raz ňou určite bude. To, čo ma ešte intenzívnejšie posunulo k duchovnej ceste, bolo stretnutie môjho bežného sveta so svetom mentálne postihnutých ľudí v rôznych zariadeniach a ústavoch. Netvrdím, že tento svet nebol pre mňa tvrdou lekciou o tom, že ľudstvo má aj odvrátenú tvár mesiaca. Na jednej strane ľudskí štandardi typu zasaď strom, sploď dieťa, sprav kariéru a odíď do dôchodku. Na druhej strane obyvatelia zariadení, ktorých takéto problémy nezaujímali a boli im ukradnuté. Tento čudný a zvláštny svet mi nastavil zrkadlo, aby som sa pozrel do vlastnej duše a začal ju pozorovať. Tu kdesi vzniklo rozhodnutie liečiť sa silou vlastnej psychiky bez liekov a byliniek. Duchovný rozvoj tu ešte nebol cieľom, tým bolo pragmatické pokračovanie v liečebných technikách inými prostriedkami. Navyše tých pár rokov strávených kreslením medzi mentálne postihnutými osobami vytvorilo výborný základ pre prax terapeuta v línii psychológie a psychiatrie. Mal som možnosť dlhšiu dobu žiť s čudesnými bytosťami v ústavoch a chcel som porozumieť ich svetu lepšie. To ma priviedlo k štúdiu psychológie a psychiatrie. Zároveň som intenzívne cvičil a skúšal rôzne psychohygienické postupy na udržanie a definitívne vyriešenie svojich psychických problémov. Ešte stále nemožno hovoriť o duchovnej ceste, veď cieľom bolo vyzdravieť a definitívne sa zbaviť zdravotných problémov. Tento svet a samoštúdium problematiky ľudskej psychiky mi otvorilo cestu do sveta terapeutov, ktorí sa venujú ľudskej psychike. Je nesporne zaujímavé, že svet ezoteriky a ľudí na duchovnej ceste môže byť útočiskom pre bežných ľudí pri riešení ich životných problémov. V tomto štádiu ešte nemôžem hovoriť, že som nastúpil duchovnú cestu. Už to ale akosi dozrievalo. Nastupuje rozhodnutie zmeniť svoj osud a vnútorné väzenie, ktoré vytvorila výchova a história ľudstva ako taká. Teda už tu nie je na prvom mieste fyzická alebo psychická choroba, ale dobrovoľná snaha o celkovú zmenu spôsobu života. Nechcem byť viazaný na veci okolo seba, ale na to, čo mám vo svojom vnútri. Mimoriadne silne ma začalo štvať, že zomriem a nebudem vedieť, kto som, čo mám vo svojej psychike skryté, prečo sa musím správať tak a tak a prečo musím žiť takýto osud. Tu kdesi možno hovoriť o začiatkoch duchovnej cesty spoznania a ovládnutia seba samého. Otvorilo to cestu k stretnutiu s ľuďmi, ktorí na prvé miesto vo svojom živote dali niečo iné, ako závislosť na zabehaných stereotypoch ľudskej civilizácie. Od tohoto okamihu som nastúpil cestu k duchovnému svetu reprezentovanom osobnosťami ezoteriky. Vôbec neľutujem tých 12 rokov spoznávania sveta ľudí venujúcich sa viac svojmu vnútornému svetu. Som tak isto rád, že som svet duchovne vnútorných ľudí mohol tak dlho a intenzívne skúmať. Áno, zase je tu odlišný postup. Nebol som človek vnútornej cesty a do sveta ezoterikov som prišiel ako votrelec, ktorý všetko rozvŕtal, skúmal a dával do logických súvislostí. Takýmto postojom som do ezoteriky napúšťal medicínu, psychológiu, psychiatriu a sexuológiu. Určite nemožno hovoriť o duchovnej ceste, ale iba o preskúmaní duchovných ciest tých druhých. A kde je vlastná duchovná cesta ? Prešiel som a preskúmal v oblasti ezoteriky snáď skoro všetko, až na extrémne stavy tvorby plazmatickej hmoty a ďalších extrémnych stavov, ktoré sú na hranici možného. Viem veľa o duchovnej ceste iných a vlastnú duchovnú cestu pestujem minimálne. Pýtam sa sám seba, prečo je to tak ? Bolo by na čase začať robiť intenzívne výhradne vlastnú duchovnú cestu. To bude ešte chvíľu trvať, pretože prednosť dostane ešte sumarizovanie a vyhodnocovanie tak bohatého ezoterického výskumu. Pokúsim sa dať ezoterike a úsiliu o cestu do vlastnej duše hlavu a pätu. Budem pokračovať na niektorých nosných smeroch v rámci ezoterickej cesty do vlastnej duše. Cestu do stredu zeme som vymenil za cestu do stredu svojej duše a verím, že aj vám sa podarí vybrať sa do stredu vlastnej duše. Ezoterici, ktorých vnútro som skúmal sa na svojej duchovnej ceste, sa tiež riadili skúsenosťami a poznatkami svojich predchodcov. Ja som si dal tú robotu a preskúmal som cesty týchto ezoterikov a pochopil určité nevyhnutné zákonitosti. Každý z týchto ezoterikov pri svojej ceste vychádzal zo svojich prirodzených danosti a teda absolvoval iba sebe vlastnú špecializovanú púť inšpirovanú svojimi učiteľmi a vzormi. Ako by mala vyzerať vlastná duchovná cesta inšpirovaná najvýznamnejšími osobnosťami ezoteriky všetkých dôb ? To ešte netuším a na túto otázku budem musieť hľadať tie najhodnejšie odpovede.

Pridaj komentár