Táto oblasť liečenia sa odbornejšie nazýva urinoterapia. Aj tak to na nechutnosti tejto techniky nič nezmení. Keď som sa rozhodol byť liečiteľom, tak som musel vyskúšať na sebe aj toto. Keď som zháňal prvé informácie, tak si priatelia robili zo mňa srandu, či nechcem moč od panny. Poznamenal som, že v dnešnej spoločnosti asi tak ľahko pannu nezoženiem. Pokiaľ o nejakej viete, tak ju odporučte. Rada o tom, že moč chutí lepšie schladený, mala niečo do seba a v zásade som ju prijal. Iná rada hovorila, že moč treba zmiešať s pivom. To som teda neprijal. Veď by som do smrti nemohol vypiť žiadne pivo. Takáto predstava ma desila niekoľko dní. Postupne som sa rozumovo utvrdzoval v tom, prečo je pitie moču za niektorých okolností dobré a liečivé. A tak som si čítal knižku o urinoterapii a popíjal príjemne chladený moč vlastnej produkcie, vtedy iba vo vlastnej predstave. Zmysel tejto terapie je v tom, že organizmus za určitých okolností vypudzuje z tela dôležité a vzácne látky. Zároveň organizmus – napríklad pečeň – potrebuje pre svoju činnosť toxické látky. Takže svoju logiku to má. Na jednej ezoterickej prednáške som stretol človeka v staršom veku, ktorý bol vegetarián a pil moč každý deň. V duchu som si povedal, že to teda nie, to by som asi neprežil. Podotýkam, že dotyčný pán bol v skvelej psychickej aj fyzickej kondícií. Nabral som odvahu, veď keď to on robí každý deň, tak to aspoň pár dní vydržím. A tak som močil a namočil som toho dosť. Toto močové pivko išlo za veľkého pohoršenia celej rodiny do chladničky. V rodine som mal povesť šialenca, ale toto presiahlo už všetko. No predstavte si moč v chladničke. Bola z toho jednoducho tichá domácnosť. Zo srandy som sa ku každému približoval a žiadal som o povolenie dýchnuť mu do tváre. Skutočne odhodlať sa vypiť prvý dúšok vlastného moču dalo riadne zabrať. Niet sa čomu čudovať, veď výchovou nám vytvorili dostatočný odpor k vlastným odpadovým produktom. Rozhodol som sa túto nechuť prekonať stoj čo stoj. Aby som nabral odvahu, tak som si spomenul na obdobie, keď som aktívne športoval a pot z tváre som občas podvedome dával do úst. Asi to organizmus potreboval. Nakoniec som sa rozhodol, že moč budem užívať ako homeopatikum, teda pár kvapiek do destilovanej vody. Toto homeopatikum treba však zarábať každý deň znovu čerstvé. Návod je jednoduchý: do malej nádobky dáte destilovanú vodu a kvapnete pár kvapiek moču. A to je všetko. Po určitom čase som začal užívať moč nariedený chladnou studenou vodou. Takto upravený nemá vlastne žiadnu chuť. K urinoterapii sa vraciam sporadicky, keď si spravím diagnózu vlastných orgánov a tieto to vyžadujú.

Pridaj komentár