Budem sa tu venovať svojej ceste k zdraviu, od chorobného detstva až k zdravej osobe a od zdravej osoby k dlhovekej osobe smerom na 110 rokov.

Ako 4-ročný som skolaboval a zostal niekoľko mesiacov v klinickej smrti a kómatickom stave. Lekári robili, čo mohli a udržiavali ma pri živote. A na scénu, ako mi bolo povedané, nastúpila moja nebohá babka bylinkárka. Na reverz ma zobrala z nemocnice do domácej starostlivosti. Vraj ma kurírovala a umývala vlastným močom. Spával som na jej tele a postupne sa môj stav zlepšoval a aj sa mi znovu dobre dýchalo. To liečenie trvalo asi pár mesiacov. A to nebol prvý prípad, keď mi pomohol vlastný moč. Ako dieťa som bol neustále chorý na pľúca. Nebolo mesiaca, aby som nebral antibiotiká a bylinky, inhalácie. Nikto vtedy nevedel, že som vlastne ťažký astmatik. Niečo podobné a osudové ako u pátra Pia. Večne som sa nejakým spôsobom dusil. Netušil som, že to robila detská žľaza v strede hrude a potom mikro detské žľazy v pľúcach a po tele. Detské žľazy sú napojené na mikrotubuly. To sú také mikrovlásočnice idúce cez všetky bunky tela a vyživujú ich. To zistila kvantová medicína. Vtedy to nikto netušil, prečo sú moje pľúca stále choré.

Často som sarkasticky hovoril, že za môj život som zjedol vagón antibiotík. Keď som mal asi 30 rokov, som si povedal dosť, lebo moju pečeň antibiotiká úplne zničia. A tak sa začalo asi 7 ročné obdobie znižovania antibiotík. Pri každom chorobnom stave som zobral menej tabletiek antibiotík a pridával som bylinky a rôzne terapie. A hlavne som si vizualizoval uzdravenie. K tomu som dával obraz zdravých pľúc. A tak postupne som sa prepracoval k tomu, že už antibiotiká nebolo treba…. potom som tento systém pestoval ďalej. Teraz, keď mám 58 rokov, už tak jednoducho neochoriem na nejaký vírus alebo chrípku. A keď niečo prebehne, tak to vlastná imunita zvládne aj sama alebo za podpory byliniek. Do tohto môjho veku som ešte dvakrát zobral antibiotiká z dôvodu prudkého nástupu ochorenia. Ale to je v poriadku.

Detská žľaza
Detská žľaza bola v detstve u každého dieťaťa veľkosti tenisovej loptičky a potom v dospelosti sa zmenší na pár fazuliek. Z tejto detskej žľazy a jej zbytkov často žiari bioenergia do vnútra pľúc a potom sa samozrejme ťažšie dýcha. Prípadne zo zbytkov detskej žľazy môže ísť energetický lúč rovno do srdca. Toto môže vnímať a počúvať iba senzibil, ktorý si v ušiach a mozgu vybuduje niečo ako echolokáciu netopiera, lekár určite nie. Musel som sa naučiť pri spustení astmy tieto lúče vytočiť von. Energia potom nešla do pľúc a mohol som dobre dýchať. Pracoval som na tomto efekte mnoho rokov a aj tým som si zachránil srdce a pľúca. Liečil som osoby, čo mali môj problém a aj tak som sa od nich naučil túto techniku ovládania určitých foriem astmy. Jednoducho som to začal zvládať sám.

Comments are closed, but trackbacks and pingbacks are open.