V tomto príspevku pojednávam o hlasoch, ktoré sa môžu za určitých okolností objaviť a znepríjemňovať život, prípadne dotyčnú osobu spochybňovať a navádzať na čudesné veci.

Takéhoto stavu sa môže obávať každá schizofrenická povaha, ktorá je bioenergeticky usadená v mozočku. Ten sa nachádza v zadnej časti veľkého mozgu a je situovaný pod zrakový mozog. Podobá sa rozrezanej tenisovej loptičke, na svojom povrchu má neurónové štruktúry v podobe povrchu koralu.
Normálne sa v ľudskej mysli nachádza jeden vnútorný hlas, ktorým môžeme premýšľať a rozhodovať sa. Pokiaľ chceme vo vnútri viesť diskusiu, tak sa tento vnútorný hlas v podobe zvukového premýšľania prispôsobí na takýto typ premýšľania. A práve o tomto stave nechcem hovoriť a ani sa mu venovať. Chcem sa venovať stavu, ktorý beží nezávisle od tohto systému vnútorného myšlienkového premýšľania. Objavuje sa spontánne a nečakane aj vtedy, keď nechcete. Keď som sa rozhodol skúmať tento fenomén vo vlastnom mozgu, tak som sa musel vybrať silnou koncentráciou práve do mozočku v zadnej časti mozgu. Pred tým som sa napojil diaľkovo na osobu, ktorá má vnútorné hlasy. Zistil som, že v určitých oblastiach má iné neurónové prepojenia ako je bežné. Z meditačnej praxe viem, že neuróny mozočku fungujú hlavne na to, aby z neurónov veľkého mozgu vyberali správne statické pamäťové spomienky všetkého druhu. Keď sa za určitých okolností tieto schémy fungovania neurónov poškodia, tak tu nájdete často určitý hlas či už mužský, alebo ženský a dokonca i zvierací rev. V momente intenzívneho vedomého prepojenia neurónov v mozočku dochádza k zablokovaniu tvorby a oživovania spomienok. A je úplne jedno, kde vnútorný hlas zmenou neurónových schém vyvoláte. Keď som si vsugeroval zmenený stav neurónov na povrchu mozočku, privítal ma hlavne výhražný hlas. Takže toto som zistil a zatiaľ neviem, čo by sa s týmto fenoménom dalo v oblasti ezoteriky robiť. Čítal som o prípadoch, keď takýto hlas z mozočku donútil dotyčného, aby neustále písal, čo mu hlas z mozočku diktoval a on nesmel prestať písať, lebo ho rozbolela poriadne hlava. Možno je to celé iba reakcia na prienik do neurónových schém mozočku. Keď skúšam s hlasom komunikovať, tak neustále dokolečka hovorí to isté a keď pritlačím, aby hovoril, tak sa stratí úplne. A tak som sa zámerne rozhodol, že preniknem do každého miesta, kde je na mozočku tento fenomén vnútorného hlasu. Postupne prenikám a tento fenomén likvidujem. Mám pocit, že som konečne poriadne prenikol do neurónov mozočku a nič takého čudného sa nedeje. Iba jeden hlas po druhom sa z mozočku vytrácajú. Možno za určitých okolností by sa hlas z mozočku mohol silnou koncentráciou zlikvidovať. Konečne je v mojej mysli ticho.

Pridaj komentár