Ako je ľuďom okolo mňa dobre, každý má vo mne liečiteľa a psychoterapeuta. Je to fajn pocit, keď môžem ľuďom pomôcť, spraviť ich zdravšími, psychicky odolnejšími, dlhodobo úspešnými. Tomu sa hovorí šťastie. No keď to zoberiem z druhej strany, vlastne ja terapeuta ani mať nemôžem. Mal som priateľa, keď som s ezoterikou začínal, ktorý ma usmerňoval. Spomínam si na psychologičku, ktorej som tiež chodil zverovať svoje pocity a skúsenosti. Bolo to výborné a dokázalo mi to veľa pomôcť. Postupom času som sa neustále zdokonaľoval a rástol či už v skúsenostiach, ale aj v schopnostiach. A ako sa dalo čakať, prišiel ten nemilosrdný zlom, ktorý z pacienta spravil terapeuta a doterajší moji terapeuti sa stali mojimi pacientmi. Psychologička, s ktorou som sa dovtedy priatelil ako pacient, takúto zmenu postoja nezniesla a prerušila priateľské stretnutia. Priateľ terapeut je do dnešných dní tiež v roli pacienta a človeka, ktorý mi pomáha aj finančne. No v konečnom dôsledku nemám svojho terapeuta. Aj keby som našiel špičkového psychiatra, nemohol by sa stať mojím terapeutom. Na stretnutí by som určite viac pomohol ja jemu než on mne. To je osud tých, ktorí sú vo svojej oblasti výborní.

Pridaj komentár