– Individuálna meditácia z 15.6.02

Naďalej svedomito cvičím Plazmatickú školu. Vytváram plazmatickú hmotu z vlastnej bioenergie a usilujem sa ju zhusťovať aj štúdiom atómov, molekúl, elektrónov, protónov a častíc. Snažím sa prekonať zabehnutú predstavu, že pierkom z vtáka nemožno udrieť niekoho tak, aby stratil vedomie. Atómová fyzika je neúprosná, čím menšie častice hmoty, tým väčšia váha. Musím zmeniť návykom utvorenú predstavu a prijať to, že aj moja bioenergia, jej nepatrný zlomok, pokiaľ bude na časticovej úrovni, môže udrieť ako hrom z jasného neba. Teda aj pierkom sa dá bolestivo udrieť. Ako správny ezoterický fanatik túžim stretnúť prírodných ľudí a ich duchov, aby som dostal akési živé zasvätenie. Problém znel jasne, kde sa takýto ľudia nachádzajú? Odpoveď došla vo sne. Snívalo sa mi, že motorku vo vnútri motora poháňali mentálne a duchovne poškodení ľudia. A tak moje kroky smerovali do ústavov s mentálne chorými ľuďmi. Dostal som sa tam cez známu psychologičku. S týmito prírodnými ľuďmi, ak ich tak láskavo môžem nazvať, sa začínam kontaktovať a spoločne kreslíme a vystrihujeme, čo sa len dá. V ústave pôsobí aj profesionálna výtvarníčka – psychologička. Tá vedie zriadencov k ľudskosti. Ja prírodných ľudí vediem do ich vlastného sveta a prispôsobujem sa na ich úroveň. Je jasné, že sú so mnou šťastní a neustále sa vypytujú, kedy prídem. V deň príchodu ma v danú hodinu netrpezlivo vyčkávajú pri bráne. Takto to pokračovalo niekoľko mesiacov. Naučil som sa byť taký, aký som a nepretvarovať sa. Zriadenci to okamžite vycítili. Po príchode domov mi bývalo zle a tiež nočné zážitky boli fascinujúce. Všetko vyvrcholilo na jednom uzavretom oddelení, kde ma pustili neskôr. Tu sa ma dotkol zvláštny jedinec, po dotyku ktorého zostalo zle aj ošetrujúcemu personálu. Tento prírodný človek nevidel, nepočul, nerozprával a nechodil. Samozrejme, aj mne bolo niekoľko dní zle, ale nakoniec sa všetko v mojej mysli pohlo a z rúk mi začala prúdiť bioenergia. Mohol som začať liečiť.

Pridaj komentár