Na ceste lásky chcem zberať všetko, čo dáva pozitívny príklad mojej mysli byť konštruktívnou a dávať význam a zmysel tomu, čo s láskou súvisí. Optimizmus prameniaci z lásky dáva mňa ako princíp tvoriaci kozmický vesmír, ako silný podnet povzbudzujúci seba samého a aj iných k radosti plodenia, tvorenia a konečného splynutia. Cesta lásky je symbol slnka, ktoré má prianie stvoriť seba aj všetko okolo tohto stvoreného. Je to práve toto prianie sily lásky, ktoré sa reťazí do ďalších aktov tvorenia zo stvoreného.

Moje zmysly sa preladzujú na zmysly stvoriteľa a kde z lásky dovidia, tam vytvárajú priestor pre splynutie. Tvorenie je láska, ktorá musí vo vlastnom tvorivom ošiali vytvoriť svoj protiklad, v ktorom sa bude zrkadliť ako muž v žene a žena v mužovi prostredníctvom seba samých. Stvoril a tvorí nielen seba, ale aj jas mesiaca v symbole ženy. V sebe a v spolužití mesiaca so slnkom pocíti zmysel vesmírnej odysei. Z toho všetkého potom vzniká fenomén prírody a umenia lásky. V umení lásky sa plodí úsmev ako prvok krásy a umenia tvoriť z lásky.

Nakoniec to vo svojom zúfalstve po jednote tvorí klenot láskavej dobroty. Chcem všetko tvoriť a múdro premyslieť a zároveň to so západom slnka láskavo milovať tak, ako to noc mesiaca dovoľuje. Cez deň tvorím a v noci to mám v láskavom náručí mojej prvej lásky dieťaťa a matky. Milenka môjho detstva vo mne stvorila lásku a tú teraz dávam žene milujúcej tvorivú silu muža. Večné splynutie toho, čo rozum rozdelil, keď tvoril múdrosť tohto sveta.

Pridaj komentár