Teológ v teológii

Znaky Božie. Slovo Božie. Teológ je svätec. Teológ má spomienku na Boha. Teológ a zemská magma. Teológ a veštectvo. Teológ a špiritizmus. Teológ je dogmatik. Teológ je reformátor. Teológ je vedec Božieho sveta.

Celkovo do Božieho odkazu možno zaradiť znaky, ktoré vznikajú z priameho kontaktu s Božou prítomnosťou, a to prostredníctvom špeciálne zopnutých neurónových oblastí ľudského tela. Takéto zopnutie vzniká po určitom poškodení neurónových oblastí. Teda stane sa určitý zázrak a dotyčná osoba prežije najčastejšie klinickú smrť. Ide vlastne o začínajúci stav smrti, kde človek prestáva úplne dýchať a zastavujú sa funkcie tela. Krv sa zhromažďuje v neurónových oblastiach mozgu a miechy. Pokiaľ je stav klinickej smrti do 6 minút prerušený, tak sa mozog nepoškodzuje. Poškodenie nastane až za touto hranicou. Jednoducho po prežití klinickej smrti budú neuróny fungovať ináč ako u bežného jedinca, ktorý nemá takúto skúsenosť za sebou. K poškodeniu neurónov môže prísť samozrejme aj iným spôsobom.

Z hľadiska medicínskeho sú neurónové oblasti v mozgu poškodené, a to trvalo. Z hľadiska náboženského sa mozog dostal do stavu, v ktorom sa otvára možnosť komunikácie so živým Bohom. V poškodených miestach šedej kôry vznikajú živé náboženské pocity a náboženské vnemy rôzneho druhu. No je každému zrejmé, že nie všetci, ktorí majú možnosť priamej živej komunikácie s Božím svetom, nám dokážu túto skutočnosť zjavenia aj tlmočiť. V tomto príspevku vychádzam z tých prípadov, kde mozog bol poškodený elektrickým prúdom a dotyčné osoby nám sprostredkujú v sebe ako svätci priamu Božiu prítomnosť. Božia prítomnosť je v ich neurónoch. Keď nám ju tlmočia, už to nie je živá Božia prítomnosť, ale mŕtva spomienka na Boží svet so silným kontemplačným mechanizmom. Pod kontemplačným mechanizmom tu rozumieme požiadavky živých alebo neživých Božích prejavov, ktoré v kontemplačnej praxi dotyčné osoby napĺňajú svojimi skutkami alebo sugeratívne v predstavách. Samozrejme s tým, že bez akýchkoľvek pochýb uveria, že požiadavky Božieho odkazu do poslednej bodky naplnili.

Teda v histórii sa objavuje svätec, ktorý má svoje neuróny nastavené na vlastné živé prijímanie Božieho sveta. V prípadoch kostných výrastkov u svätca dochádza k fenoménu vnímania Božích znakov alebo Božieho hlasu. Teológ svätec môže a často aj prevádza živú kontempláciu sám v sebe. Vníma a pociťuje Božie znaky v oblastiach poškodených neurónov, z hľadiska medicíny deformáciou kostí do guľovitých tvarov. Jeho Božie znaky ho nútia alebo žiadajú, aby kreslil ďalšie znaky a tým robil vhodnú kontempláciu v Božom svete. Teda kreslí znaky a nám sprostredkováva neživý odkaz vo forme spomienky na živý Boží prejav. Tak isto aj on ukladá živý Boží prejav do spomienkovej podoby vo vlastnej mysli. No už nemôžeme hovoriť o živej prítomnosti, ale o zaznamenaní živej Božej prítomnosti.

Svätec teológ ukladá spomienky na Božie znaky do svojho posmrtného záznamu a možno s ním pracovať v rámci špiritizmu. Tak isto sa Božie znaky zapisujú do magmatickej pamäte zemského jadra. Magmatické sily uchovávajú zápis o všetkom, čo sa na zemi kedykoľvek udialo. Tak isto je záznam o živej Božej prítomnosti uložený do vecí, ktorých sa dotkol svätec teológ. Bežný teológ, ktorý nemá zvláštne nastavené neuróny mozgu, môže robiť kontempláciu na spomienky, ktoré zanechali teologickí svätci. Ide tu o kontempláciu, ale na spomienky o živej Božej prítomnosti. Živá Božia prítomnosť sa nedá sprostredkovať iným v živej forme. Keď to svätec vyjadrí pre ostatných, už je to mŕtva Božia prítomnosť v spomienke. Živá Božia prítomnosť sa deje v zlomku prítomného času. Keď sa tlmočí, tak už sa tlmočí v čase minulom. Teda živú Božiu prítomnosť môže každý zažiť v sebe sám bez prítomnosti inej osoby.

Keď chce živú Božiu prítomnosť iná osoba, tak ju musí pociťovať sama v neurónových oblastiach, ktoré si napríklad upravila sugeráciou poškodenia mozgu bleskom. Teda živá Božia prítomnosť sa nedá sprostredkovať v živej podobe. Každý si ju musí v prítomnom čase vyvolať vo svojich neurónoch.

V každom z nás je kontemplácia na živú Božiu prítomnosť, pokiaľ prejavíme záujem a vieme o tejto možnosti. Je tu možnosť kontemplácie na spomienkovú formu Božieho odkazu. Je prístupná každému z nás v podobe podmienok v našich mysliach a na určitých nosičoch ako sú knižky, obrazy, sochy a stavby. Ďalej je tu kontemplačná možnosť spomienky uloženej v zemských magmatických záznamoch. Táto kontemplačná aktivita je dostupná iba málo ľuďom, ktorí dokážu veštecky pracovať s náboženským odkazom uloženým v zemských magmatických poliach. Potom je tu ešte veštecká schopnosť komunikácie s náboženskými objektmi, ktorých sme sa dotýkali a uložili sme do nich náboženský odkaz. So špeciálnou kontempláciou sa stretávame v špiritizme, kde pracujeme s odkazom v informačných poliach mŕtvych osôb. Tak isto tu treba ovládať umenie špiritizmu. Možno hovoriť, že písanie, hovorenie a premýšľanie o Božích veciach je vhodná kontemplačná prax. Teológ svätec môže poskytovať jednak znaky, ale aj slová a celé texty, ktoré vznikli zo živej Božej prítomnosti v jeho špeciálne upravených neurónových oblastiach. Toto všetko sú kontemplačné prístupy.

No ľudská spoločnosť potrebuje aj iný prístup k náboženskému odkazu. Ide o prístup napríklad pedagogický, ktorý má za cieľ odovzdať získané poznatky ďalším generáciám. Teda kontemplačný prístup ustupuje a nastupuje proces učenia a osvojovania si náboženských tradícií a náboženských skúseností. Vzniká náboženský učiteľ, nábožensky ladený pedagóg. To už nemá nič spoločné s kontemplačnou praxou, ale s pedagogikou. Nič proti náboženskej pedagogike. Jeden pedagóg je dogmatik a hlása náboženské poznatky a skúsenosti podľa presne určených zásad a pravidiel. Takto a nijako inak. Je to učenie bez štipky kontemplačnej praxe. Potom sú tu náboženskí historici. Konštatujú historické udalosti bez kontemplačnej praxe človeka v jednotlivých historických dobách.

No to, čo nám tu chýba, je empirické vedecké bádanie Božieho odkazu. Hovorím o potrebe spoznať zákonitosti Božieho prejavu a určenie všeobecne platných zásad fungovania tohto procesu. Takéto niečo náboženstvu chýba všeobecne. Empiricko-faktografické skúmanie Božích prejavov vyžaduje od dotyčnej osoby v prvom rade mimoriadne schopnosti ako je veštectvo, senzibilita, práca s vlastnými energiami. Ďalej takáto osoba potrebuje ovládať techniky špiritizmu, potrebuje mať polyhistorické vzdelanie, poznatky vedeckého charakteru z medicíny, psychológie, psychiatrie a sexuológie. Takáto osoba musí ovládať sugeratívne techniky práce s náboženským odkazom, musí robiť vlastnú duchovnú cestu. Musí ovládať vedecké metódy skúmania ľudskej duše, lebo náboženské je v prvom rade vnútorné a až potom vonkajšie.

Nemám chuť sa tu zoberať náboženstvom ako hospodárskou, politickou a ideologickou veličinou. To je zbytočné plytvanie časom.

Ako vždy som plný viery, že spoznám zákonitosti Božieho prejavu a budem sa môcť s vami o tieto poznania podeliť v prospech náboženskej duchovnej cesty. Želám vám, aby ste dokázali v sebe zažiť živú Božiu prítomnosť.