Po dvoch rokoch a niekoľkých mesiacoch sme sa vrátili znovu akože na začiatok reiki praxe. Má to svoju logiku zákonitosti návratu na začiatok po určitom čase.

Pred dvoma rokmi sme začínali s klasickými menami pre reiki a to Mikao Usui, Chujiro Hayashi, Hawayo Takata. Teda čítankové reiki o jeho zakladateľoch a pokračovateľoch. Na začiatku je Mikao Usui a zasväcuje do reiki 20 lekárov vojenského námorníctva. A títo vojenskí lekári praktizujú reiki liečby na lodiach počas prvej svetovej vojny. Veštecky a senzibilne sme prekontrolovali hrobné miesto Mikao Usuiho aj Chujiro Hayashiho a Hawayo Takata. Na hrobných miestach nachádzame kotúčik reiki. Ide o energetický objekt, ktorý po sebe zanechávajú reikisti. Ale takýto kotúčik na svojom hrobnom mieste zanechávajú aj ľudia ožiarení uránom alebo inými látkami, aj osoby, ktoré počas svojho života pracovali s meteoritmi, aj osoby dolujúce meď, striebro a podobne. Kotúčik na hrobnom mieste zanechali aj obete Hirošimy a Nagasaki, ale aj po Černobyle. Na hrobnom mieste takýto kotúčik zanechajú aj kozmonauti ožiarení kozmickým žiarením.

Teda je tu problematika energetického kotúčika, ktorý vlastne vzniká u každého človeka a to tým, že ľudské telo prijíma určité množstvo prírodnej radiácie a tá putuje hlavne do kostí, aby chránila organizmus. Až keď je prirodzená radiácia v tele vyššia a kosti ju nevedia absorbovať, potom zostáva prirodzená rádioaktivita a to najčastejšie prvku radón alebo minerálu smolinec aj v orgánoch tela. Tu ide o rádioaktívne látky s časovo krátkym zánikom a to pár dní. Hovorí sa tomu odborne vyhorenie a vyžiarenie. V bežných ľuďoch je kotúčik z radiácie uložený v hrudnom koši. Samozrejme, že bežný človek, ktorý nie je veštecky školený, a teda senzibilný nebude tento kotúčik vnímať a ani ho nedokáže nájsť.

Veľkým prekvapením bolo, že bojoví samuraji asi tak do roku 1200 nášho letopočtu mali pri sebe meče z meteoritov. Potom sú samurajské meče sporné a dostávajú sa do nich rôzne železité rudy a prísady. Teda japonskí samuraji, pokiaľ mali svoj meč z meteoritického železa, tvorili svoj reiki kotúčik v hrudi do veľkosti lopty používanej v hádzanej. Kotúčik Mikao Usui je taký jemný a slabučký. Nechcem urážať alebo znehodnocovať zásluhu Mikao Usuiho na tom, že reiki dostal do života. Aj Chujiro Hayashi zasvätil svojich žiakov a medzi nimi aj Hawayo Takata. Aj Hawayo Takata zasvätila tak isto asi 20 žiakov reiki. Ale medzi zasvätenými žiakmi už boli aj ľudia z iných národností, nie iba Japonci. Niektorí žiaci Hawayo Takata ešte dnes žijú a mentálne som ich pomocou reiki systému na diaľku aj kontaktoval.

Po čase sme sa vrátili k samotným samurajom, dali sme si viac námahy na japonskej Wikipédii a objavili sme takzvaných horských pustovníkov samurajov. A keď sme veštecky na diaľku prenikli do hrobného miesta samotného pustovníka En no Ozunu, tak nastalo doslova šialenstvo. A to preto, že sme našli reiki kotúčik nie o veľkosti pingpongovej loptičky, ale rovno veľkosti futbalovej lopty. A to nebolo všetko, reiki kotúčik En no Ozunu bol aktívny a vyžaroval niečo ako radiačné dávky do okolia hrobného miesta. Hneď sme začali seansové oživovanie kostí En no Ozunu a kládli mu nekonečný rad otázok, ako žil a čo robil, že dosiahol takúto aktivitu reiki kotúčika. Vitaj reiki samuraj En no Ozunu!

Samozrejme, potešili sme sa, že budú ďalší samuraji a jeho žiaci. Prešli sme množstvo zoznamov na japonskej Wikipédii a našli sme iba pár reiki samurajov, ktorých reiki kotúčik bol tak aktívny a nádherne žiariaci ako u reiki En no Ozunu. A ide o tieto osoby: Shintógo Kunimitsu, Goro Nyudo Masamure, Yukoomitsu, Saito Muasibo Benkei. Možno si poviete a prečo je ich tak málo? Pretože išlo o samurajov, ktorí vlastne boli aj samurajskí kováči a asi pred 700 rokmi nášho letopočtu kovali prvé samurajské meče. Tieto meče sa kovali s množstvom rituálov a obradov. A vlastne ukovanie samurajského meča z meteoritov bol obrad obradov a kováčska ritualistika a zasväcovanie práve týmito samurajskými mečmi a samurajskými majstrami. Na to, aby niekomu otvorili kotúčik reiki v hrudnej oblasti, bolo treba minimálne 8 samurajských majstrov a museli sa stretnúť naraz na jednom mieste. Až takáto sila otvorila reiki kotúčik u zasvätenej osoby a bola mimoriadne aktívna. Samozrejme, takúto aktivitu nemal nikto, ani Mikao Usui ani Chujiro Hayashi. En no Ozunu a ďalší majstri reiki zomierajú a tradícia zaniká a nepreberá sa do dnešných dní. A aj osud samurajských mečov je smutný. Namiesto rituálneho meča sa stáva vojenským mečom a nie je už čas na nekonečnú ritualistiku a nekonečné brúsenie s prvkami rituálov a duchovných rozmerov.

S dovolením samotného En no Ozunu si dovolíme túto tradíciu oživiť a uviesť do spoločnosti dnešných reikistov. A tak ani Mikao Usui ani Chujiro Hayashi a ani Hawayo Takata nedokázali svojim adeptom tak silne otvoriť celý reiki systém. Na otvorenie reiki kotúčika, ako ho mal otvorený En no Ozunu, by bolo treba, aby žilo minimálne 8 Hawayo Takata. Nevadí, napriek všetkému dokážeme zasvätiť tak, ako En no Ozunu v kolektívnom zasvätení voči jednej osobe a jednému kotúčiku reiki.

Pridaj komentár