S láskavým Božím dovolením budem pokračovať v náboženskom rozjímaní nad kontemplačnými technikami a zákonitosťami Božieho kráľovstva .

Považujem z hľadiska Božieho za dôležité, aby sa ujasnili náležitosti okolo samotných kontemplačných techník a ich vzťahu k bežnému životu okolo nás. Z historického hľadiska bolo náboženstvo a kráľovstvo Božie neustále natláčané do nášho bežného života. Bolo to prirodzené, že ten, kto dostal dar prítomnosti Božieho kráľovstva v sebe, nám skrze skutky túto božiu prítomnosť sprostredkoval.

Veriaci, ktorý mal umelecké nadanie, nám vlastnou kresbou sprostredkoval osobný zážitok z Božieho sveta. Vzniklo mnoho nábožensky ladených obrazov. Ten, ktorý mal vlohy staviteľské a sídlilo v ňom kráľovstvo Božie, nám postavil chrám Boží ako osobnú výpoveď z bytia Božej prítomnosti v dotyčnej ľudskej bytosti. V inom človeku sa prejavila Božia prítomnosť a umožnila mu konať dobré skutky tak, ako ich matka dáva svojmu dieťaťu. V inom človeku božia prítomnosť sprostredkovala určitý druh poriadku a zákonitosti. A je to vskutku nádherná vec, ako nám Božia prozreteľnosť poskytla okrem svojej prítomnosti aj niečo praktické a užitočné. No nedomnievam sa, že práve toto je zámerom Božej prozreteľnosti. Bohužiaľ, nie všetci v dlhej histórii išli osobnou cestou k Bohu. Často sa stávalo, že osobnú cestu k Bohu skorej predstierali, túžili po nej a realizovali ju vo vonkajšom svete, nie vo svojom vnútornom svete.

Takíto túžiaci zabudli na kráľovstvo Božie, zabudli kráčať do svojho vnútra a do kráľovstva Božieho ako niečoho, čo je najintímnejšou vecou na svete. Takýto druh veriacich vymenil alebo vedome zneužil Božie princípy na dosahovanie slávy vo vonkajšom svete. Napríklad Božie kráľovstvo zamenili za morálku. Božie kráľovstvo zamenili za vedecké bádanie. Božie kráľovstvo zamenili za vojenské ťaženie. Božie kráľovstvo zamenili za politickú moc. Božie kráľovstvo zamenili za hmotné bohatstvo. Božie kráľovstvo takto poškvrnili, v sebe neúprosne zatvorili. Božie kráľovstvo vymenili za lazarety a nemocnice. Božie kráľovstvo vymenili za starostlivosť o bezbranných. Božie kráľovstvo vymenili za šírenie osvety a vzdelania. Aby som nebol zle pochopený, nemám nič proti dodržiavaniu morálky, etiky a zákonov spoločnosti. Nemám nič proti vzdelanosti, proti ideológii, ktorú ľudstvo potrebuje. Nemám nič proti pomoci slabším. Plne podporujem vojenské zásahy proti bezpráviu a zločinnosti. Som jednoznačne za. Odmietam však do tohto ľudského úsilia vnášať Božie posolstvo z Božieho kráľovstva. Neustále volám a vyzývam tieto dve rozdielne aktivity dôrazne oddeliť od seba.

Keď sa niekto rozhodol robiť dobré skutky alebo kariéru, je to jeho osobné rozhodnutie. Cesta k Bohu, viera v túto cestu, otvorenie kráľovstva Božieho v sebe nesmie byť neustále premiešavané praktickými skutkami. Božie kráľovstvo a ľudská spoločnosť sú dve diametrálne odlišné objekty ľudského snaženia. Na jednej strane je kontemplácia a na druhej strane sú ľudské skutky. Je dobré, pokiaľ sú ľudské skutky etické, morálne a prospešné pre čo najviac ľudí. No tieto ľudské skutky nemajú nič spoločného s kontemplačnými technikami osobnej cesty k Bohu samotnému.

Človek, ktorý sa kontemplačnými technikami vydal do Božieho kráľovstva, sa musí v prvom rade starať o to, aby sa mu Božie kráľovstvo v jeho duši a jeho tele nezatvorilo. Je pekné, že ste morálni a ľudskí, ale to s kontempláciami nemá nič spoločné. Kontemplačné techniky treba zbaviť pravidiel morálky, ľudskosti a ideológie. Kontemplačné techniky musia byť také, ktoré otvárajú kráľovstvo Božie a toto otvorenie dovoľujú trvale. Tak isto je potrebné v dnešnej dobe previesť kontemplačné techniky čisto do roviny predstáv a nie skutkov vo vonkajšom svete. Kľudne si buďte morálni, etickí a ľudskí, ale vo vonkajšom svete. Vo svojich pocitoch a predstavách musíte byť kontemplační a pracovať so svojimi spomienkami a pocitmi tak, aby ste kontemplatívne otvárali Boží svet a toto prepojenie neustále obnovovali cez kontempláciu a nie cez skutky vo vonkajšom svete. K vonkajšiemu svetu musíte zaujať úplne iné stanovisko. Napríklad niekomu pomôžete úplne nezištne a zrazu cítite, že Božie kráľovstvo sa vo vás privrelo. Strácate doteraz budovaný kontakt. V tomto momente požiadate Božiu prozreteľnosť o odpustenie takéhoto správania. Božia prozreteľnosť chcela inú kontemplačnú techniku. Vo svojej mysli si predstavíte takú kontemplačnú techniku, ktorú si želá Božia prozreteľnosť a takto obnovíte spojenie. V inom prípade ste museli spraviť niečo, čo je na hranici porušenia zákona a zrovna nie je etické.

Napriek tomu cítite, že kráľovstvo Božie skrze náboženské obrazy je otvorené viacej ako doteraz. Poďakujete sa Bohu za túto príležitosť a uvedomíte si, že takto budete postupovať iba výnimočne, aby sa z vás nestala ľudská obluda. Skôr takéto niečo budete realizovať vo svojich kontemplačných predstavách. Kontemplačné techniky sa musia dostať z roviny praktických skutkov do roviny mentálnych predstáv. Keď chcem prehĺbiť svoj kontakt s Božím kráľovstvom a cítim, že to dosiahnem cez predstavu zabitia dieťaťa, tak to v predstavách urobím, ale nie vo vonkajšom svete. Keď robím takúto kontempláciu, ktorá je nutná na prehĺbenie mojej náboženskej cesty, tak požiadam Božiu prozreteľnosť, aby mi dala silu takýto skutok vo fyzickom svete nevykonať. Božia prozreteľnosť nepotrebuje vidieť naše dobré fyzické skutky.

Božia prozreteľnosť túži, aby ste kontemplovali s Božou prozreteľnosťou a to tak, aby sa táto kontemplácia prehlbovala. Spojenie náboženskej cesty s fyzickými skutkami vo vonkajšom svete okolo nás je scestné a bola vytvorené práve zanesením morálnej ideológie do kontemplačnej praxe. Každého, kto je na ceste k Bohu prosím, aby svoju cestu realizoval v predstavách a to tak, aby pri tom cítil, či sú v jeho mysli prítomné náboženské symboly, alebo nie. Pokiaľ chcete konať dobré alebo zlé skutky, tak to je úplne iné. Keď niečo vykonáte vo vonkajšom svete, tak v prvom rade zistite, či to zatvorilo alebo otvorilo kráľovstvo Božie vo vás. Niekedy sa stáva, že osoba, ktorá sa angažuje za morálne a etické veci, stráca kráľovstvo Božie, lebo nepozná zákonitosť kontemplačnej modlitby. Kontemplácia je metóda naviazania na Božiu prítomnosť a ona rozhoduje, ako má vyzerať. Nikdy Božia prozreteľnosť nežiadala, aby sa v jej mene konali či už dobré, alebo zlé skutky. Božia prozreteľnosť žiada o neustály kontakt osobného zblíženia ako matky a dieťaťa.

Pridaj komentár