Prvky

Dátum zberu: 27. 08. 2017
Strana 1 z približne 1020 výsledkov
 
Prvky
 
Pripravil pre Vás: terapeut Saša Pueblo
https://cimax.sk/lieky/sasa-pueblo
sasapueblo@meditacia.sk
 
 
 
 
 
 
Prvky v kozme
 
Aktínium – (Ac)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Aktínium (actinium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ac a protónové číslo 89. Aktínium sa používa ako zdroj neutrónov, izotop 225Ac v medicíne ako zdroj 213Bi, prípadne ako agent v rádio-imunoterapii. 
 
SK: Vlastnosti Izotopy Výskyt v prírode a použitie
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt, izotopy a využití
EN:History Properties Chemical compounds Oxides Halides Other compounds Isotopes Occurrence and synthesis Applications Precautions
 
Obrázok atóm aktínia
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Amerícium – (Am)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Amerícium (lat. Americium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Am a protónové číslo 95. Je to 7. člen z radu aktinoidov, 3. transurán, silne rádioaktívny kovový chemický prvok, pripravovaný umelo v jadrových reaktoroch predovšetkým z plutónia. Amerícium sa používa v meracích prístrojoch, detektoroch dymu, pri liečbe nádorov štítnej žľazy. Ďalším využitím sú externé neutrónové zdroje pre štartovanie jadrových reaktorov. 
 
SK: Chemické výhonky Amerícium Aktinoidy Transurány Rádioaktívne prvky
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt, výroba, vlastnosti Využití, sloučeniny
EN: History Occurrence Synthesis and extraction Isotope nucleosyntheses Metal generation Physical properties Chemical properties Chemical compounds Oxygen compounds Halides Chalcogenides and pnictides Silicides and borides Organoamericium compounds Biological aspects Fission Isotopes Applications Ionization-type smoke detector Radionuclide Neutron source Production of other elements Spectrometer Health concerns
 
Obrázok amerícium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Antimón – (Sb)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Antimón (stibium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sb a protónové číslo 51.Ďalším odvetvím, kde sa využíva antimón je elektronický priemysel.  Dopovaním kremíka atómami antimónu vzniká polovodič typu N, ktorý sa používa ako jedna zo základných surovín na výrobu diód a tranzistorov. Priemyselne významné zlúčeniny antimónu sú sulfid antimonitý, používaný ako surovina na výrobu zápaliek, sulfid antimoničný, ktorý sa používa pri výrobe kaučuku a oxid antimonitý, používaný ako pigment.
 
SK: Fyzikálne vlastnosti Chemické vlastnosti Zlúčeniny antimónu Hydridy a antimonidy Halogenidy Oxidy Sulfidy Ostatné zlúčeniny Výskyt v prírode, spracovanie, využitie Využitie Iné projekty
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt Výroba Využití Slitiny antimonu Elektronika Sloučeniny Antimonovodík Sulfidy Halogenidy Oxidy Antimonité soli
EN: Characteristics Properties Isotopes Occurrence Compounds Oxides and hydroxides Halides Antimonides, hydrides, and organoantimony compounds History Etymology Production Top producers and production volumes Reserves Production process Supply risk and critical mineral rankings Europe U.S. Applications Flame retardants Alloys Other applications Precautions
 
Obrázok antimón
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Argón – (Ar)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Argón (z lat. Argon) je chemický prvok, v Periodickej tabuľke prvkov má značku Ar a protónové číslo 18. Argón je aj dôležitým plynom pre moderné kvantometrické laboratória železiarní.  V rádiometri sa pod tlakom plnia čistým argónom Geigerove – Mullerove trubice a tlakové ionizačné komory. Argón sa dodáva v oceľových fľašiach na zváranie v inertnej atmosfére a na plnenie žiaroviek, „argónok“.
 
SK:  Výroba argónu Použitie argónu
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt a získávání Využití
EN: Characteristics History Occurrence Isotopes Compounds Production Industrial In radioactive decays Applications Industrial processes Scientific research Preservative Laboratory equipment Medical use Lighting Miscellaneous uses Safety
 
Obrázok argón
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Arzén – (As)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Arzén (arsenicum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku As a protónové číslo 33.Maximum súčasného záujmu o priemyselné využitie arzénu sa sústreďuje do oblasti elektroniky. Pretože oxid arzenitý možno pripraviť veľmi čistý, slúži v analytickej chémii ako primárny štandard pre oxidimetrické titrácie. Bežne sa používa na stanovenie titru oxidačných činidiel ako manganistan draselný alebo jód.Sulfid arzenitý As2S3 je mimoriadne dobre kryjúci farebný pigment, známy ako kráľovská žltá.
 
SK: Chemické výhonky Arzén Polokovy Karcinogény IARC skupiny 1
CZ:Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Využití, sloučeniny Zdravotní rizika Průmyslové otravy
EN: Characteristics Physical characteristics Isotopes Chemistry Compounds Inorganic compounds Alloys Organoarsenic compounds Occurrence and production History Applications Agricultural Medical use Alloys Military Other uses Biological role Bacteria Essential trace element in higher animals Heredity Biomethylation Environmental issues Exposure Occurrence in drinking water San Pedro de Atacama Hazard maps for contaminated groundwater Redox transformation of arsenic in natural waters Wood preservation in the US Mapping of industrial releases in the US Bioremediation Toxicity and precautions Classification Legal limits, food, and drink Occupational exposure limits Ecotoxicity Toxicity in Animals Biological mechanism Exposure risks and remediation
 
Obrázok arzén
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Astát – (At)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Astát Astatium je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku At a protónové číslo 85. V prírode sa vyskytuje len vo forme izotopov ako produkt rozpadu iných ťažkých prvkov, pričom jeho množstvo v jednom okamihu nie je väčšie ako jeden gram. Mnoho zlúčenín astátu bolo pripravené a študované v mikroskopickom množstve, pretože sa veľmi rýchlo rozpadajú vplyvom rádioaktivity. Využitie týchto zlúčenín je hlavne pre teoretické štúdie, ale predpokladá sa aj možné využitie v nukleárnej medicíne.
 
SK: Chemické výhonky Astát Halogény Rádioaktívne prvky
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historie Sloučeniny Kyseliny Izotopy
EN: Characteristics Physical Chemical Compounds History Isotopes Natural occurrence Synthesis Formation Separation methods Dry Wet Uses and precautions
 
Elektronový obal astátu
Kryštalická štruktúra
 
 
Bárium – (Ba)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:  
 
Bárium (lat. barium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ba a protónové číslo 56. Zlúčeniny bária  sa využívajú pri výrobe pyrotechnických produktov, v špeciálnych aplikáciách sklárského priemyslu, pri výrobe súčastí spektrometrických zariadení, v gumárenskom priemysle, textilnom priemysle, farbivá v automobilovom priemysle, v otravných návnadach na hlodavce.
 
SK: Bárium Kovy alkalických zemín Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt v přírodě Izotopy Výroba Využití Sloučeniny Anorganické sloučeniny Soli Organické sloučeniny
EN:Characteristics Physical properties Chemical reactivity Compounds Isotopes History Occurrence and production Gemstone Applications Metal and alloys Barium sulfate and barite Other barium compounds Toxicity
 
Obrázok Bárium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Berýlium – (Be)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Berýlium (lat. Beryllium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Be a protónové číslo 4. Využíva sa pri kontrole prevádzky jadrových reaktorov, aj pri konštrukcií röntgenových analyzátorov kovov. V metalurgii sa zliatiny berýlia používajú v elektronike na výrobu odolných elektrických kontaktov alebo špeciálnych elektród pre oblúkové zváranie. Zliatiny berýlia sa využivajú v leteckom a kozmickom priemysle.
 
SK: Zlúčeniny a výskyt v prírode Výroba a využitie Zdravotné riziká
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt v přírodě Výroba Využití Sloučeniny Anorganické sloučeniny Soli Organické sloučeniny Zdravotní rizika
EN: Beryllium Chemical elements Alkaline earth metals Neutron moderators Nuclear materials IARC Group 1 carcinogens Occupational safety and health Reducing agents Constituents of tobacco smoke
 
Obrázok berýlium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Berkélium – (Bk)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Berkélium (lat. berkelium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Bk a protónové číslo 97. Je 9. člen z radu aktinoidov, 5. transuránom, silno rádioaktívny kovový chemický prvok pripravovaný umelo ožarovaním jadier amerícia.  Neexistuje žiadna praktická aplikácia berkélium mimo vedeckého výskumu, ktorá väčšinou smeruje k syntéze ťažších transuránových prvkov a transactinides .
 
SK: Chemické výhonky Berkélium Aktinoidy Transurány Umelé prvky Rádioaktívne prvky
CZ: Fyzikálně-chemické vlastnosti Historie Izotopy
EN: Characteristics Physical Allotropes Chemical Isotopes Occurrence History Synthesis and extraction Preparation of isotopes Separation Bulk metal preparation Compounds Oxides Halides Other inorganic compounds Organoberkelium compounds Applications Nuclear fuel cycle Health issues
 
Obrázok berkélium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Bizmut – (Bi)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Bizmut (lat. Bismuthum, značka Bi) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Bi a protónové číslo 83. Používa sa pri výrobe protipožiarnych zliatin. V medicíne má uhličitan bizmutitý využitie ako kontrastná látka pri röntgenovaní. Bizmut je dôležitou súčasťou kozmetických a lekárskych prípravkov. Používa sa v kozmetike a medicíne ako súčasť rôznych dezinfekčných prostriedkov a liekov používaných pri liečení žalúdočných a črevných chorôb. Tiez sa využíva pri konštrukcii automatických hasiacich systémov, tiež ako zložka spájok pre inštalatérske práce, ale aj pri výrobe munície a brokov.
 
SK: Bizmut Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt Výroba Využití Sloučeniny
EN: History Characteristics Physical characteristics Chemical characteristics Isotopes Chemical compounds Oxides and sulfides Bismuthine and bismuthides Halides Occurrence and production Price Recycling Applications Medicines Cosmetics and pigments Metal and alloys Lead replacement Other metal uses and specialty alloys Other uses as compounds Toxicology and ecotoxicology Bioremediation
 
Obrázok bizmut
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Bór – (B)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Bór (lat. borum) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku B a protónové číslo 5. Patrí medzi nekovové prvky (ako jediný prvok z 13. skupiny) a vyskytuje sa v dvoch modifikáciách, ako amorfný a kryštalický. Elementárny bór sa používa pri konštrukcii jadrových reaktorov a moderátorových tyčí ako absorbátor neutrónov používa sa aj v sklárskom a keramickom priemysle, ako brúsne látky. Bórax býva zložkou pracích prostriedkov. Kyselina boritá má využitie ako insekticíd na hubenie mravcov a švábov. Zlúčeniny bóru sa používajú aj v pyrotechnike vďaka svojmu zelenému sfarbeniu plameňa.
 
SK:História Vlastnosti Fyzikálne vlastnosti Chemické vlastnosti Spôsob väzby Izotopy Zlúčeniny Binárne zlúčeniny Borány Boridy Halogenidy Oxidy Ostatné binárne zlúčeniny Kyseliny bóru Boritany Ostatné zlúčeniny Výskyt v prírode Výroba Využitie Bór v biológii
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výroba Výskyt v přírodě Biologický význam Využití Sloučeniny
EN: History Preparation of elemental boron in the laboratory Characteristics Allotropes Chemistry of the element Chemical compounds Organoboron chemistry Compounds of B(I) and B(II) Isotopes Commercial isotope enrichment Enriched boron (boron-10) Depleted boron (boron-11) Radiation-hardened semiconductors Proton-boron fusion NMR spectroscopy Occurrence Production Market trend Applications Elemental boron fiber Boronated fiberglass Borosilicate glass Boron carbide ceramic High-hardness and abrasive compounds Boron metal coatings Detergent formulations and bleaching agents Insecticides Semiconductors Magnets Shielding and neutron absorber in nuclear reactors Other nonmedical uses Pharmaceutical and biological applications Research areas Biological role Analytical quantification Health issues and toxicity
 
Obrázok bór
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Bohrium – (Bh)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Bohrium, číta sa [borium], (lat. bohrium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Bh a protónové číslo 107. Je to 15. transurán a 4. transaktinoid, silne rádioaktívny kovový prvok, pripravovaný umelo v cyklotróne alebo urýchľovači častíc. Bohrium je rádioaktívny kovový prvok, ktorý nebol dosiaľ izolovaný v dostatočne veľkom množstve, aby bolo možné určiť všetky jeho fyzikálne konštanty.
 
SK: Bohrium Prechodné prvky Transurány Umelé prvky Rádioaktívne prvky
CZ: Historie Izotopy
EN: History Discovery Proposed names Isotopes Predicted properties Chemical Physical and atomic Experimental chemistry
 
Electron configuration
Kryštalická štruktúra
 
Bróm – (Br)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Bróm, Bromum (gr. βρῶμος – brómos, v preklade “silno zapáchajúci”) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Br a protónové číslo 35. Je to kvapalná červenohnedá látka. Patrí medzi halogény. Priemyselné sa využívajú niektoré brómované zlúčeniny ako tzv. Retardér alebo spomaľovače horenia, ide napr. O polybrómované difenylétery. Praktický význam majú iba soli niektorých z uvedených kyselín. Napr. nerozpustný bromid strieborný, AgBr, nachádza využitie vo fotografickom priemysle.
 
SK: Bróm Halogény Nekovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Sloučeniny a využití
EN: History Properties Isotopes Chemistry and compounds Hydrogen bromide Other binary bromides Bromine halides Polybromine compounds Bromine oxides and oxoacids Organobromine compounds Occurrence and production Applications Flame retardants Other uses Biological role and toxicity
 
25 mililitrov brómu, kvapalina pri izbovej teplote
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Cér – (Ce)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:  
 
Cér (lat. cerium) je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Ce a protónové číslo 58. Cér je striebristý kovový prvok patriaci medzi lantanoidy. Používa sa v niektorých zliatinách zo vzácnych zemín.Základné priemyselné využitie nachádza cer v metalurgii.
 
SK: Cér Lantanoidy Prechodné prvky Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Použití a sloučeniny
EN: Characteristics Physical Isotopes Chemistry Cerium(IV) History Occurrence and production Applications Biological role and precautions
 
Obrázok cér
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Cézium – (Cs)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:  
 
Cézium (lat. caesium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cs a protónové číslo 55. Jeho nízky ionizačný potenciál dovoľuje uplatnenie vo fotočlánkoch, slúžiacich na priamu premenu svetelnej energie na elektrickú. Zároveň je preto perspektívnym médiom pre iónové motory, ako pohonné jednotky kozmických plavidiel. Cézium sa používa ako filter na zachytenie a odstránenie posledných zvyškov reaktívnych primiešaných plynov.
 
SK: Cézium Alkalické kovy Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt v přírodě Výroba Využití Sloučeniny Anorganické sloučeniny Soli Organické sloučeniny
EN: Caesium Chemical elements Alkali metals Reducing agents Glycine receptor agonists
 
Obrázok cézium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Cín – (Sn)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Cín (lat. stannum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sn a protónové číslo 50. Je to mäkký kov striebornej farby. Známy je už od staroveku a používa sa pri výrobe zliatin, v potravinárstve a pri výrobe ozdobných predmetov, na spájkovanie, pocínované plechy. Používa sa aj na povrchovú úpravu rúrok, kotlov, ale aj na pokovovanie vnútorných stien plechoviek. Cínová fólia (staniol) sa používa ako obalový materiál. Menšinové využitie nachádza pri výrobe veľkoplošných skiel. V medicíne má využitie flouorid cínatý ako prísada do zubných pást.
 
SK: História Vlastnosti Fyzikálne vlastnosti Izotopy Chemické vlastnosti Mechanické vlastnosti Zlúčeniny Výskyt v prírode Výroba Použitie Zliatiny cínu
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt Výroba Historie a výroba v minulosti Postup historické výroby Využití Slitiny cínu Sloučeniny Sloučeniny cínaté Sloučeniny cíničité
EN: Characteristics Physical properties Chemical properties Isotopes Etymology History Compounds and chemistry Inorganic compounds Hydrides Organotin compounds Occurrence Production Mining and smelting Industry Price and exchanges Applications Solder Tin plating Specialized alloys Other applications Organotin compounds PVC stabilizers Biocides Organic chemistry Li-ion batteries Precautions
 
Obrázok cín
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Curium – (Cm)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Curium (lat. curium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cm a protónové číslo 96. Je 8. členom z radu aktinoidov, 4. transurán a silno rádioaktívny kovový prvok, pripravovaný umelo v jadrových reaktoroch predovšetkým z plutónia. Praktické uplatnenie sa nepresadilo.
 
SK: Chemické výhonky Curium Aktinoidy Transurány Rádioaktívne prvky
CZ: Fyzikálně-chemické vlastnosti Historie Izotopy Využití
EN: History Characteristics Physical Chemical Isotopes Occurrence Synthesis Isotope preparation Metal preparation Compounds and reactions Oxides Halides Chalcogenides and pnictides Organocurium compounds and biological aspects Applications Radionuclides X-ray spectrometer
 
Obrázok curium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Darmštátium – (Ds)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Darmštátium (lat. darmstadtium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ds a protónové číslo 110. Je to 18. transurán a 7. transaktinoid, silne rádioaktívny kovový chemický prvok, pripravovaný umelo v cyklotróne alebo urýchľovači častíc.
 
SK: Chemické výhonky Darmštátium Prechodné prvky Transurány Umelé prvky Rádioaktívne prvky
CZ: Historie Izotopy
EN: History Discovery Naming Isotopes Stability and half-lives Predicted properties Chemical Physical and atomic Experimental chemistry
 
Konfigurácia elektrónov
Kryštalická štruktúra
 
Draslík – (Ka)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Draslík (lat. kalium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ka protónové číslo 19. Využíva sa napr. pri výrobe mydla, liečiv, ale uplatňuje sa samozrejme i v laboratóriách. Uhličitan draselný, starším názvom potaš, K2CO3 sa používa prevažne pri výrobe skla, v textilnom a papierenskom priemysle. Dusičnan draselný KNO3, (draselný liadok) je veľmi účinným draselným hnojivom a zároveň nachádza využitie v pyrotechnike ako silné oxidačné činidlo.
 
SK: Chemické výhonky Draslík Alkalické kovy Kovy
CZ:Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt v přírodě Výroba Využití Biologický význam draslíku Sloučeniny Anorganické sloučeniny Soli Organické sloučeniny
EN: Properties Physical Chemical Compounds Isotopes Cosmic formation and distribution Etymology Potash Metal Geology Commercial production Biological role Biochemical function Homeostasis Plasma levels Control mechanisms Renal filtration, reabsorption, and excretion In diet Detection by taste buds Adequate intake Optimal intake t intake Supplementation Applications Fertilizer Food Industrial Niche uses Laboratory uses Precautions
 
Obrázok draslík
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Dubnium – (Db)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Dubnium (lat. dubnium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Db a protónové číslo 105. Je to 13. transurán a 2. transaktinoid, silno rádioaktívny kovový chemický prvok pripravovaný umelo v urýchľovači častíc alebo jadrovom reaktore.
 
SK:Chemické výhonky Dubnium Prechodné prvky Transurány Umelé prvky Rádioaktívne prvky
CZ: Historie Izotopy
EN: Discovery Reports Naming controversy Isotopes Predicted properties Atomic and physical Chemical Experimental chemistry
 
Obrázok Electron configuration
Kryštalická štruktúra
 
Dusík – (N)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Dusík (lat. Nitrogenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku N a protónové číslo 7. Je to plyn bez farby a zápachu. Kvapalný dusík sa využíva v kryogénnych procesoch. Plynný dusík sa využíva ako inertná atmosféra, pri výrobe integrovaných obvodov, nehrdzavejúcej ocele, alebo v potravinárstve ako ochranná atmosféra proti oxidácii. Amoniak a jeho zlúčeniny sú jedným z najpoužívanejších hnojív v poľnohospodárstve. Plynný amoniak sa v poslednej dobe stáva náhradou freónov v chladiarenstve.
 
SK: Zlúčeniny Anorganické zlúčeniny Binárne zlúčeniny Ostatné anorganické zlúčeniny Organické zlúčeniny Výskyt v prírode Využitie
CZ: Objev a název Vlastnosti Vazebné možnosti dusíku Výskyt v přírodě Příprava Laboratorní příprava Průmyslová výroba Použití Plynný dusík Kapalný dusík Hnojiva Výbušniny Další použití Vliv na lidský organismus Sloučeniny Anorganické sloučeniny Amoniak a jeho deriváty Oxidy dusíku Kyseliny dusíku Organické sloučeniny Nitrosloučeniny a nitrososloučeniny Aminy a amoniové soli Kyanatany a jejich deriváty Azosloučeniny a diazoniové soli Deriváty hydroxylaminu a hydrazinu Aminokyseliny
EN:History Properties mic Isotopes Chemistry and compounds Allotropes Dinitrogen complexes Nitrides, azides, and nitrido complexes Hydrides Halides and oxohalides Oxides Oxoacids, oxoanions, and oxoacid salts Organic nitrogen compounds Occurrence Production Applications Gas Liquid Safety Gas Liquid
 
Obrázok dusík
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Dysprozium – (Dy)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Dysprosium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Dy a protónové číslo 66. Patrí medzi lantanoidy. Nachádza využitie pri výrobe špeciálnych zliatin pre jadrovú energetiku a pri výrobe laserov. Vo filmárskom priemysle.
 
SK:Dysprózium Lantanoidy Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Použití a sloučeniny
EN: Characteristics Physical properties Chemical properties Compounds Isotopes History Occurrence Production Applications Precautions
 
Obrázok dysprosium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Einsteinium – (Es)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Einsteinium (lat. Einsteinium) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Es a protónové číslo 99. Je pomenovaný po Albertovi Einsteinovi. Einsteinium a jeho zlúčeniny nemajú pre prax žiadny význam. Používajú sa len na vedecké účely. Einsteinium 255Es sa používa na výrobu mendelevia.
 
SK: Einsteinium Aktinoidy Transurány Kovy Umelé prvky Rádioaktívne prvky
CZ:Fyzikálně-chemické vlastnosti Historie Využití
EN:History Characteristics Physical Chemical Isotopes Nuclear fission Natural occurrence Synthesis and extraction Laboratory synthesis Synthesis in nuclear explosions Separation Preparation of the metal Chemical compounds Oxides Halides Organoeinsteinium compounds Applications
 
Obrázok  einsteinium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Erbium – (Er)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Erbium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Er a protónové číslo 68. Patrí medzi lantanoidy. Jeho zliatiny sú materiálom pre výrobu moderátorových tyčí v jadrových reaktoroch. V metalurgickom priemysle prispievajú k lepšej opracovateľnosti zliatkov. Zlúčeniny erbia sa používajú v sklárskom a keramickom priemysle.
 
SK: Erbium Lantanoidy Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Použití a sloučeniny
EN: Characteristics Physical properties Chemical properties Isotopes History Occurrence Production Applications Biological role Toxicity
 
Obrázok erbium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Európium – (Eu)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Európium Europium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Eu a protónové číslo 63. Bol nazvaný podľa svetadielu Európa. Využitie pri výrobe farebných televíznych obrazoviek. Zo zlúčenín európia sa tiež vyrábajú luminiscenčné farbivá a hmoty.
 
SK: Európium Lantanoidy Kovy
CZ:Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historie objevu Výskyt a výroba Použití a sloučeniny
EN: Characteristics Physical properties Chemical properties Eu(II) vs. Eu(III) Isotopes Europium as a nuclear fission product Occurrence Production Compounds Halides Chalcogenides and pnictides
 
Obrázok európium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Fermium – (Fm)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Fermium (lat. fermium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Fm a protónové číslo 100. Je 12. člen z radu aktinoidov, 8. transurán, silno rádioaktívny kovový chemický prvok pripravovaný umelo ožarovaním jadier plutónia.  O jeho zlúčeninách a ich chemickom chovaní je známe zatiaľ veľmi málo.
 
SK: Chemické výhonky Fermium Aktinoidy Transurány Kovy Umelé prvky Rádioaktívne prvky
CZ:Fyzikálně-chemické vlastnosti Historie
EN:  Discovery Isotopes Production Synthesis in nuclear explosions Natural occurrence Chemistry Toxicity
 
Konfigurácia elektrónov
Kryštalická štruktúra
 
Fosfor – (P)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Fosfor (z gréčtiny phosphorus – svetlo nosiaci) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku P a protónové číslo 15. V zlúčeninách sa vyskytuje v oxidačných stupňoch od -III po V. Fosfor a jeho zlúčeniny majú široké využitie v rôznych odvetviach priemyslu od zložiek zubných pást po pesticídy. Používa sa pri výrobe jedovatých nástrah na krysy a iné hlodavce. Biely fosfor sa využíva k výrobe farmaceutických preparátov. Červený fosfor je dodnes základnou surovinou pre výrobu bežných zápaliek, pri výrobe rôznych pyrotechnických potrieb – zápalky, rozbušky a ďalšie. Čierny fosfor sa najviac využíva v elektrotechnike pri výrobe polovodičov typu N.
 
SK:Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Bílý fosfor Červený fosfor Fialový fosfor Černý fosfor Historický vývoj Výskyt v přírodě Výroba Použití Bílý fosfor Bílý fosfor jako zbraň Účinky bílého fosforu na lidský organismus Červený fosfor Černý fosfor Slitiny Biologický význam fosforu Další využití Sloučeniny
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Bílý fosfor Červený fosfor Fialový fosfor Černý fosfor Historický vývoj Výskyt v přírodě Výroba Použití Bílý fosfor Bílý fosfor jako zbraň Účinky bílého fosforu na lidský organismus Červený fosfor Černý fosfor Slitiny Biologický význam fosforu Další využití Sloučeniny
EN: Characteristics Allotropes Chemiluminescence Isotopes Occurrence Universe Crust and organic sources Compounds Phosphorus(V) Phosphorus(III) Phosphorus(I) and phosphorus(II) Phosphides and phosphines Oxoacids Nitrides  Sulfides Organophosphorus compounds History Discovery Bone ash and guano Phosphate rock Incendiaries Production Peak phosphorus Elemental phosphorus Applications Fertiliser Organophosphorus Metallurgical aspects Matches Water softening Miscellaneous Biological role Bone and teeth enamel Phosphorus deficiency Food sources Precautions US DEA List I status
 
Obrázok fosfor
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Fleróvium (Fl)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Fleróvium je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Fl a protónové číslo 114. Je to transurán a transaktinoid. Je rádioaktívny. Prvá príprava tohto prvku bola neoficiálne oznámená v januári 1999 skupinou vedcov z Dubny. Rovnaká skupina o tri mesiace neskôr pripravila iný izotop tohto prvku. Odvtedy sa neobjavili žiadne nové správy.
 
SK: Chemické výhonky Fleróvium Transurány Umelé prvky Rádioaktívne prvky Chemické prvky
CZ: Původ názvu Historie Izotopy
EN: History Pre-discovery Discovery Road to confirmation Naming Predicted properties Nuclear stability and isotopes Chemical Experimental chemistry Atomic and physical
 
Konfigurácia elektrónov
 
Fluór – (F)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Fluor (lat. fluere = tiecť) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku F a protónové číslo 9. Je to toxický, svetlozelenožltý plyn, prvý člen rady halogénov. Elementárne fluór sa používa ako surovina v chemickom priemysle. Fluór sa predtým využíval k príprave ťažko dostupných fluoridov a dnes sa využíva ako veľmi účinné oxidačné činidlo.
 
SK: Fluór Halogény Nekovy Plyny
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt v přírodě Výroba Využití Anorganické sloučeniny fluoru Organické sloučeniny fluoru Sloučeniny fluoru Anorganické sloučeniny Organické sloučeniny Biologický význam Zdravotní rizika
EN: Characteristics Electron configuration Reactivity Phases Isotopes Occurrence Universe Earth History Early discoveries Isolation Later uses Compounds Metals Hydrogen Other reactive nonmetals Noble gases Organic compounds Production Industrial Chemical Industrial applications Inorganic fluorides Organic fluorides Medicinal applications Dental care Pharmaceuticals PET scanning Oxygen carriers Biological role  Toxicity Hydrofluoric acid Fluoride ion Environmental concerns Atmosphere Biopersistence
 
Obrázok fluór
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Francium – (Fr)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Francium (francium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Fr a protónové číslo 87. Francium je nestabilný, vysoko rádioaktívny prvok patriaci medzi alkalické kovy. Použitie na výskumné účely v oblasti chémie a atómovej štruktúry . Jeho použitie ako potenciálny diagnostická pomôcka pre rôzne rakoviny sa tiež skúmala. Schopnosť syntetizovať, sa stala predmetom špecializovaných spektroskopických experimentov.
 
SK: Francium Alkalické kovy Kovy Rádioaktívne prvky
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt
EN: Characteristics  Isotopes Applications History Erroneous and incomplete discoveries Perey’s analysis Occurrence Natural Synthesis
 
Atóm francia
Kryštalická štruktúra
 
Gadolínium – (Gd)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Gadolínium Gadolinium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Gd a protónové číslo 64. Využíva pri výrobe počítačových harddiskov v jadrovej energetike. Gadolínium je súčasťou moderátorových tyčí v jadrových reaktoroch. Vvyužíva sa v metalurgickom priemysle, v medicíne, pri vyšetrení metódou magnetickej rezonancie.
 
SK: Gadolínium Lantanoidy Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historie objevu Výskyt a výroba Použití a sloučeniny
EN: Characteristics Physical properties Chemical properties Chemical compounds Isotopes
 
Obrázok gadolínium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Gálium – (Ga)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Gálium (lat. Gallium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ga a protónové číslo 31. Pretože nie je jedovaté, z jeho zliatin s cínom a bizmutom sa robia zubné plomby. Používa sa aj ako náplň teplomerov na meranie vysokých teplôt. Pokovovaním skla alebo porcelánu sa vyrábajú vysokokvalitné zrkadlá. Na výrobu uzáverov automatických požiarnych prístrojov. Veľmi čisté gálium sa používa na výrobu polovodičových elektronických prvkov. V množstve do 2% sa používa ako prísada do pájok.
 
SK: Výskyt Použitie Zlúčeniny
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt Výroba Využití Sloučeniny
EN: Physical properties Isotopes Chemical properties Chalcogen compounds Aqueous chemistry Pnictogen compounds Halides Hydrogen compounds History Occurrence Production and availability Applications Semiconductors Galinstan and other alloys Biomedical applications Radiogallium salts Other uses Precautions
 
Obrázok gálium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Germánium – (Ge)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Germánium (germanium) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ge a protónové číslo 32. Germánium sa používa v priemyselnej výrobe polovodičov na výrobu integrovaných obvodov s vysokou rýchlosťou prenosu signálu. Je tiež súčasťou obvodov, ktoré reagujú na elektromagnetické vlnenie v infračervenej oblasti spektra. Využíva sa teda v radarovej technike.Germániové generátory mení teplo na elektrickú energiu. Dôležité uplatnenie má germánium pri výrobe svetlovodné optiky.
 
SK: Germánium Polokovy
CZ: Charakteristika Výskyt a výroba Využití
EN: History Characteristics Chemistry Isotopes Occurrence Production Applications Optics Electronics Other uses Germanium and health Precautions for chemically reactive germanium compounds Future
 
Obrázok germánium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Hafnium – (Hf)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Hafnium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Hf a protónové číslo 72. Jeho hlavným zdrojom je proces čistenia kovového zirkónia na účely jadrovej energetiky. Z hafnia sa vyrábajú elektródy pre plazmové rezanie kovov a zváranie. Používa sa pri výrobe polovodičov a integrovaných obvodov.
 
SK: Hafnium Prechodné prvky Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Použití a sloučeniny
EN: Characteristics Physical characteristics Chemical characteristics Isotopes Occurrence Production Chemical compounds History Applications Nuclear reactors Alloys Microprocessors Isotope geochemistry Other uses
 
Obrázok hafnium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Hásium – (Hs)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Hásium (lat. hassium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Hs a protónové číslo 108. Je to 16. transurán a 5. transaktinoid, silno rádioaktívny kovový chemický prvok, pripravovaný umelo v cyklotróne alebo urýchľovači častíc.
 
SK: Chemické výhonky Hásium Prechodné prvky Transurány Kovy Umelé prvky Rádioaktívne prvky
CZ: Historie Izotopy
EN: History Natural occurrence Isotopes 270Hs: prospects for a deformed doubly magic nucleus Predicted properties Physical and atomic Chemical Experimental chemistry
 
Electron configuration
Kryštalická štruktúra
 
 
Hélium – (He)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Hélium (gr. ήλιος (hélios) = Slnko) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2. Vzhľadom na svoju extrémne nízku hustotu a inertné správanie sa hélium používa na plnenie balónov a vzducholodí. Zmesou hélia, kyslíka a dusíka (Trimix) sa plnia tlakové fľaše určené na potápanie do veľkých hĺbok. Hélium sa používa ako nosný plyn pre kapilárnu plynovú chromatografiu s hmotovo spektrometrickou detekciou. Kvapalné hélium, ako jedno zo základných médií pre kryogénne techniky, sa používa predovšetkým na výskum a praktické využitie supravodivosti rôznych materiálov.
 
SK:Výskyt v prírode Využitie Supratekutosť Geologické hodiny
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt v přírodě Získávání Využití Sloučeniny Supratekutost
EN: History Scientific discoveries Extraction and use Characteristics The helium atom Helium in quantum mechanics The related stability of the helium-4 nucleus and electron shell Gas and plasma phases Liquid helium Helium I Helium II Isotopes Compounds Occurrence and production Natural abundance Modern extraction and distribution Conservation advocates Applications Controlled atmospheres Gas tungsten arc welding Minor uses Industrial leak detection Flight Minor commercial and recreational uses Scientific uses Inhalation and safety Effects Hazards
 
Obrázok hélium
Spektrálne analýza
Kryštalický štruktúra
 
Holmium – (Ho)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Holmium (Holmium) je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Ho a protónové číslo 67. Patrí medzi lantanoidy. Holmium je súčasťou umelých magnetov a zariadení, materiálom pre výrobu moderátorových tyčí v jadrových reaktoroch. Holmium sa uplatňuje pri výrobe laserov, v sklárskom priemysle.
 
SK: Holmium Lantanoidy Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Použití a sloučeniny
EN: Characteristics Physical properties Chemical properties Isotopes History Occurrence and production Applications Biological role Toxicity
 
Obrázok holmium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Horčík – (Mg)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Horčík Magnesium je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Mg a protónové číslo 12. Vlastnosti predurčujú dural pre letecký a automobilový priemysel, ale používa sa i pri výrobe výťahov, bicyklov, ľahkých rebríkov ap.  Využíva sa na redukcie v organickej syntéze a redukčnej výrobe iných kovov (napr. uránu),  v metalurgii, je štartérom horenia v pyrotechnických aplikáciách,  pri fotografovaní obrovských podzemných priestorov.
 
SK: Výskyt v prírode Výroba a využitie Zlúčeniny a ich využitie Biologický význam horčíka
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt v přírodě Výroba Využití Sloučeniny Anorganické sloučeniny Soli Organické sloučeniny Biologický význam hořčíku
EN: Magnesium Chemical elements Alkaline earth metals Dietary minerals Food additives Pyrotechnic fuels Reducing agents Characteristics Physical properties Flammability Source of light Occurrence Forms  Alloy Corrosion High-temperature creep and flammability Compounds Isotopes Production History Uses as a metal Aircraft Automotive  Electronics Other Safety precautions Useful compounds Biological roles Mechanism of action Dietary sources, recommended intake, and supplementation Metabolism Detection in serum and plasma Deficiency Therapy Overdose Function in plants
 
Obrázok hočíka
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Hliník – (Al)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Hliník (po lat. aluminium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Al a protónové číslo 13. Patrí medzi kovy s nízkou hustotou. Hliník je tretí najrozšírenejší prvok v zemskej kôre (8,13 %). V priemysle má význam výroba tzv. penového hliníka, V elektrotechnike.  Soli Al3+ sa nachádzajú v pitnej vode, v liekoch (acylpyrín, superpyrín – znižujú dráždivosť žalúdka), v prášku do pečiva, na mrazené ovocie a zeleninu (kvôli vzhľadu), stužovač šľahačky, sušené mlieko, instantná káva atď. V liečiteľstve sa využíva napr. octan hlinitý Al(CH3COO)3 – soľ kyseliny octovej; ako obklad proti zápalom. Významný je aj keramický priemysel.
 
SK: Hliník Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti  Výskyt v přírodě Výroba Využití kovového hliníku Předměty denní potřeby Hliník jako vodič Aluminotermie Slitiny hliníku Sloučeniny hliníku a jejich význam Zdravotní rizika
EN: Characteristics Physical Chemical Isotopes Natural occurrence Production and refinement Bayer process and Hall–Héroult processes Aluminium chloride electrolysis process Aluminium carbothermic process Recycling Compounds Oxidation state +3 Halides Oxide and hydroxides Carbide, nitride, and related materials Organoaluminium compounds and related hydrides Oxidation states +1 and +2 Aluminium(I) Aluminium(II) Analysis Applications General use Aluminium compounds Alumina Sulfates Chlorides Niche compounds Aluminium alloys in structural applications History Hall-Heroult process: availability of cheap aluminium metal Etymology Different endings Biology Health concerns Occupational safety Alzheimer’s disease Effect on plants Biodegradation
 
Obrázok hliník
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Chlór – (Cl)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Chlór (Chlorum)(gr. chlóros – žltozelený) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cl a protónové číslo 17.Elementárny chlór sa prakticky používa na dezinfekciu pitnej vody. Sám o sebe nemá dezinfekčné účinky, ale rozkladá vodu na elementárny kyslík, ktorý je už silným dezinfekčným činidlom. Podobne je to s jeho bieliacimi účinkami.Plynný chlór je známy ako prvá prakticky použitá chemická bojová látka už z 1. svetovej vojny v roku 1915.
 
SK: Výskyt v prírode Zlúčeniny Výroba a využitie Kyselina chlorovodíková, chloridy Kyselina chlórna, chlórnany Kyselina chlorečná a chloristá, chlorečnany a chloristany Organické zlúčeniny chlóru Chlórované organické rozpúšťadlá PCB DDT PVC Dioxíny
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt v přírodě Sloučeniny Výroba a využití Kyselina chlorovodíková, chloridy Kyselina chlorná, chlornany Kyselina chlorečná a chloristá, chlorečnany a chloristany Organické sloučeniny chloru Chlorovaná organická rozpouštědla PCB DDT PVC Dioxiny – ekologická hrozba
EN:History Properties Isotopes Chemistry and compounds Hydrogen chloride Other binary chlorides Polychlorine compounds Chlorine fluorides Chlorine oxides Chlorine oxoacids and oxyanions Organochlorine compounds Occurrence and production Applications Sanitation, disinfection, and antisepsis Combating putrefaction Disinfection Semmelweis and experiments with antisepsis Public sanitation Use as a weapon World War I Iraq Syria Biological role Hazards Chlorine-induced cracking in structural materials Chlorine-iron fire
 
Obrázok chlór
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Chróm – (Cr)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Chróm (lat. Chromium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cr a protónové číslo 24.  Odolnosť volfrámu voči vysokým teplotám a jeho spevňovanie zliatin robili z neho významnú surovinu pre zbrojársky priemysel.
 
SK: Chróm Prechodné prvky Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Využití Sloučeniny Biologický význam Regulace
EN: Characteristics Physical Passivation Occurrence Isotopes Compounds Chromium(III) Chromium(VI) Chromium(V) and chromium(IV) Chromium(II) Chromium(I) Chromium(0) History Production Applications Metallurgy Dye and pigment Synthetic ruby and the first laser Wood preservative Tanning Refractory material Catalysts Other use Biological role Dietary reference intake Precautions Cr(VI) Environmental issues
 
Obrázok chróm
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Indium – (In)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Indium (indium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku In a protónové číslo 49. Využitie kovového india spočívalo v ochrane ložísk napr. Leteckých motorov, pre spúšťanie samočinných hasiacich systémov. Špeciálna indiová zrkadlá odrážajú všetky časti svetelného spektra a sú najkvalitnejšími zrkadlami. Ako materiál pre výrobu kontrolných moderátorových tyčí pre niektoré typy jadrových reaktorov. Najväčšie využitie nachádza indium v súčasnej dobe v elektronickom priemysle.
 
SK: Chemické výhonky Indium Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Využití Odkazy
EN: Properties Physical Chemical Isotopes Compounds Indium(III) Indium(I) Other oxidation states Organoindium compounds History Occurrence Production and availability Applications Biological role and precautions
 
Obrázok Indium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Irídium – (Ir)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Irídium (lat. iridium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ir a protónové číslo 77. Často sa mu hovorí aj “vesmírny prvok”, lebo na Zemi sa nachádza prevažne v meteoritoch. V automobilovom priemysle sa z irídia vyrábajú elektródy zapaľovacích sviečok s mimoriadnou životnosťou alebo na prácu v extrémnych podmienkach, napríklad na motory pretekárskych automobilov.
 
SK: Irídium Prechodné prvky Kovy
CZ: Fyzikální a chemické vlastnosti a výskyt Využití Zajímavosti
EN: Characteristics Physical properties Compounds History Occurrence Cretaceous–Paleogene boundary presence Production  Applications Industrial and medical Scientific Historical Precautions
 
Obrázok irídium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Jód – (I)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Jód, Iodum (gr. iodes), je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku I a protónové číslo 53.Patrí do skupiny halogénov a po astáte najmenej elektronegatívny halogén. Je to dôležitý biogénny prvok a jeho prítomnosť v potrave je nevyhnutná pre správný vývoj organizmu. Využíva sa v medicíne na dezinfekciu okolia rán a v liekoch, v potravinárstve, pri fotografovaní a na výrobu farieb. Aj keď je jeho rozšírenie v slnečnej sústave a zemskej kôre zriedkavé, je rozpustený v morskej vode.
 
SK: Chemické výhonky Jód Halogény Nekovy
CZ: Vlastnosti Výskyt a výroba Sloučeniny a využití Zdravotní významnost Důkaz škrobu
EN: History Properties Isotopes Chemistry and compounds Hydrogen iodide Other binary iodides Iodine halides Iodine oxides and oxoacids Polyiodine compounds Organoiodine compounds Occurrence and production Applications Analysis Medicine Elemental iodine Other formulations Others Biological role Dietary intake Deficiency Toxicity Occupational exposure Allergic reactions
 
Obrázok jód
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Kadmium – (Cd)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Kadmium Cadmium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Cd a atómové číslo 48. Relatívne vzácny, mäkký, modrobiely prechodný kov – o kadmiu je známe, že spôsobuje rakovinu a vyskytuje sa so zinkovou rudou. Kadmium sa najviac používa v batériách, pri výrobe maliarskych pigmentov ako kadmiová žlť. Veľmi významné využitie nachádza kadmium doteraz pri výrobe spájok.
 
SK: Výskyt Výstrahy Obmedzenie
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Využití, sloučeniny Zdravotní rizika
EN: Characteristics Physical properties Chemical properties Isotopes History Occurrence Production Applications Batteries Electroplating Nuclear fission Compounds Laboratory uses Cadmium-selective sensors Biological role and research Environment Safety
 
Obrázok kovové kadmium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Kalifornium – (Cf)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Kalifornium (lat. californium) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cf a protónové číslo 98. Je 10. členom z radu aktinoidov, 6. transuránom, silne rádioaktívny kovový chemický prvok, pripravovaný umelo ožarovaním jadier curia. Využitie nachádza kalifornium ako silný zdroj neutrónov. V lekárstve je používané pre ožarovanie rakovinových nádorov. Pri kontrole chýb materiálov. Slúži pre naštartovanie reťazovej reakcie v jadrovom reaktore.
 
SK: Chemické výhonky Kalifornium Aktinoidy Transurány Kovy Umelé prvky Rádioaktívne prvky
CZ: Fyzikálně-chemické vlastnosti Historie Izotopy Využití
EN: Characteristics Physical properties Chemical properties and compounds Isotopes History Occurrence Production Applications Precautions
 
Obrázok kalifornium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Kobalt – (Co)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Kobalt (Cobalt) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Co a protónové číslo 27. Kobalt je feromagnetický, tvrdší a pevnejší ako oceľ a veľmi húževnatý. Chemickými vlastnosťami sa podobá železu a niklu.  Využíva sa najmä v metalurgii v prípadoch, keď sa nedá nahradiť niektorým lacnejším kovom a do zliatin je legovaný iba v relatívne nízkom množstve.
 
SK: Kobalt  Prechodné prvky Kovy Karcinogény IARC skupiny 2B
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt Výroba Využití Slitiny Slinuté karbidy Galvanické pokovování Barvení skla a keramiky Zdroj radioaktivního záření Sloučeniny Anorganické sloučeniny Sloučeniny kobaltnaté Co2+  Sloučeniny kobaltité Co3+ Sloučeniny kobaltičité Co4+  Komplexní sloučeniny Oxidační stav IV (d5) Oxidační stav III (d6) Oxidační stav II (d7) Organické sloučeniny Biologický význam a zdravotní rizika
EN:Characteristics Compounds Oxygen and chalcogen compounds Halides Coordination compounds Organometallic compounds Isotopes History Occurrence Production Applications Alloys Batteries Catalysts Pigments and coloring Radioisotopes Other uses Biological role
 
Obrázok kobalt
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Kopernícium – (Cn)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Kopernícium (lat. copernicium) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cn a protónové číslo 112. Je to dvadsiaty transurán a deviaty transaktinoid, silne rádioaktívny kovový chemický prvok, pripravovaný umelo v cyklotróne alebo urýchľovači častíc.
 
SK: Kopernícium Prechodné prvky Transurány Umelé prvky Rádioaktívne prvky Chemické prvky
CZ: Historie Izotopy
EN: History Discovery Naming Half-lives Predicted properties Chemical Physical and atomic Experimental atomic gas phase chemistry
 
Konfigurácia elektrónov
Kryštalická štruktúra
 
Kremík – (Si)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Kremík (lat. silicium zo slov silex alebo silicis, synonymá pre kremeň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Si a protónové číslo 14. Je to pomerne tvrdý polokov s vysokou afinitou ku kyslíku. Kremík má využitie pri výrobe skla, porcelánu, alebo cementu.Metalurgický význam kremíka spočíva iba vo výrobe niektorých špeciálnych zliatin.
 
SK: História Výskyt v prírode Výroba a využitie Výroba vysoko čistého kremíka Slnečné (Solárne) články Zliatiny Zlúčeniny kremíka a ich význam Oxid kremičitý Výroba skla Kremičitany Keramika a stavebné materiály Aerogél Halogenidy kremíka Karbid kremíka Kremíkaté analógy uhľovodíkov Silany Siloxány (silikóny) Zdravotné riziká
CZ: Historie objevu Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt v přírodě Výroba a využití Výroba vysoce čistého křemíku Výroba monokrystalického křemíku Slitiny Rafinace křemíku Polovodivé vlastnosti Sloučeniny křemíku a jejich význam Oxid křemičitý Sklo Keramika a stavební hmoty Křemičitany Halogenidy křemíku Karbid křemíku Křemíkaté analogie uhlovodíků Silany Siloxany (silikony) Zdravotní rizika
EN: Characteristics Physical Chemical Isotopes History Occurrence Production Alloys Metallurgical grade Polysilicon Siemens process and alternatives Electronic grade Early purification techniques Occupational safety and health Compounds Applications Compounds Alloys Electronics Mechanical watches Biological role
 
Obrázok kremíka
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Kryptón – (Kr)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Kryptón (z Gréčtiny: κρυπτός kryptos “skrytý” alebo “tajomstvo”) (krypton) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Kr a protónové číslo 36. Je to vzácny plyn bez farby, chuti alebo zápachu, ktorý sa nachádza v atmosfére v stopových množstvách. Je získavaný frakčnou destiláciu skvapalneného vzduchu a často použivaný spolu s ďalšími vzácnymi plynmi v žiarivkách.
 
SK: Kryptón Vzácne plyny Nekovy Plyny
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt a získávání Využití
EN: History Characteristics Isotopes Chemistry Natural occurrence Applications Precautions
 
Obrázok kryptón
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Kyslík – (O)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Kyslík (lat. oxygenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8. Je to bezfarebný plyn. V medicíne sa čistý kyslík používa pri operáciách a traumatických stavoch pre podporu pacientovho dýchania a lepšiemu okysličeniu organizmu. Zmesi kyslíka s inertnými plynmi slúžia potápačom k potlačeniu dekompresnej choroby. Kyslíkovo-acetylénové plameň využíva na rezanie oceli a tavenie kovov s vysokým bodom topenia, napríklad platinových kovov. Tiež vysokohorskí horolezci, a piloti stíhacích lietadiel sa v nutných prípadoch uchyľujú k dýchaniu čistého kyslíka. Kvapalný kyslík aj napriek svojej rizikovosti stále často slúži ako palivo raketových motorov pri štartoch kozmických lodí.
 
SK: Kyslík Nekovy Plyny
CZ: Alotropie kyslíku Historie výzkumu kyslíku Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt v přírodě Anorganické sloučeniny Organické sloučeniny Využití atmosférického kyslíku Výroba a využití
EN: History Early experiments Phlogiston theory Discovery Lavoisier’s contribution Later history Characteristics Properties and molecular structure Allotropes Physical properties Isotopes and stellar origin Occurrence Analysis Biological role of O2 Photosynthesis and respiration Living organisms Build-up in the atmosphere Industrial production Storage Applications Medical Life support and recreational use Industrial Compounds Oxides and other inorganic compounds Organic compounds and biomolecules Safety and precautions Toxicity Combustion and other hazards
 
Tekutý kyslík
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Lantán – (La)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:  
 
Lantán Lanthanum je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol La a protónové číslo 57. Lantán je striebro-biely kovový prvok patriaci do skupiny 3 periodickej tabuľky a je považovaný za lantanoid.  Využitie nachádza lantán v metalurgii, sklárskom priemysle v petrochémii pri krakovaní ropy.
 
SK: Lantán Lantanoidy Prechodné prvky Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Použití a sloučeniny
EN: Characteristics Physical Chemical Isotopes Position in the periodic table Compounds History Occurrence and production Applications Biological role Precautions
 
Obrázok lantán
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Lawrencium – (Lr)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:  
 
Lawrencium, číta sa [lórens-], (lat. lawrencium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Lr a protónové číslo 103. Je 15., posledný člen z radu aktinoidov, 11. transurán, silno rádioaktívny kovový chemický prvok pripravovaný umelo ožarovaním jadier kalifornia.  O jeho zlúčeninách a ich chemickom správaní je známe zatiaľ veľmi málo.
 
SK: Chemické výhonky Lawrencium Aktinoidy Transurány Kovy Umelé prvky Rádioaktívne prvky
CZ: Historie Izotopy
EN: History Characteristics Physical Chemical Atomic Isotopes Preparation and purification
 
Electron configuration lawrencium
Kryštalická štruktúra
 
 
Lítium – (Li)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:  
 
Lítium (lat. lithium, gr. lithos = kameň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Li a protónové číslo 3. Elementárne lítium sa uplatňuje v jadrovej energetike. V súčasnosti patria lítiové články a akumulátory k veľmi perspektívnym rostriedkom.Rozpustné soli lítia (uhličitan, octan, síran, citrát) sa používajú v psychiatrii. Lítium je prísada na výrobu špeciálnych skiel a keramiky, na použitie v jadrovej energetike, ale aj na konštrukciu hvezdárskych teleskopov. Využíva na pohlcovanie oxidu uhličitého z vydýchaného vzduchu v ponorkách a kozmických lodiach.
 
SK: História Zlúčeniny a výskyt v prírode Výroba a využitie
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt v přírodě Biologický význam Výroba Využití Sloučeniny Anorganické sloučeniny Soli Organické sloučeniny Bezpečnost
EN: Lithium Alkali metals Chemical elements Reducing agents Properties Atomic and physical Chemistry and compounds Isotopes Occurrence Astronomical Terrestrial Biological History Production Reserves Pricing Extraction Uses Ceramics and glass Electrical and electronics Lubricating greases Metallurgy Silicon nano-welding Other chemical and industrial uses Nuclear Medicine Precautions Regulation
 
Obrázok lítium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Livermórium – (Lv)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Livermórium (lat. livermorium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Lv a protónové číslo 116. Je to transurán a transaktinoid. Predtým bol prvok dočasne pomenovaný ako ununhexium.
 
SK: Chemické výhonky Livermórium Transurány Umelé prvky Rádioaktívne prvky Chemické prvky
CZ: Původ názvu Historie Izotopy
EN: History Unsuccessful synthesis attempts Discovery Road to confirmation Naming Predicted properties Nuclear stability and isotopes Physical and atomic Chemical Experimental chemistry
 
Konfigurácia elektrónov
 
 
Lutécium – (Lu)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:  
 
Lutetium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Lu a protónové číslo 71. Patrí medzi lantanoidy. V súčasnej dobe kovovej lutécium ani jeho zlúčeniny nemá žiadne významné komerčné využitie. Potenciálnym odborom využitia sú priemyselné katalyzátory pre petrochemický priemysel a polymerizácie v organickej syntéze.
 
SK: Lutécium Lantanoidy Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historie objevu Výskyt, výroba a využití
EN: Characteristics Physical properties Chemical properties and compounds Isotopes History Occurrence and production Applications
 
Obrázok lutécium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Mangán – (Mn)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Mangán manganum (fr. manganèse) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Mn a protónové číslo 25. Mangán je šedobiely, tvrdý a veľmi krehký ťažký kov, v niektorých vlastnostiach podobný železu. Mangán sa pre svoju vysokú afinitu (zlučovaciu schopnosť) so sírou a kyslíkom, ako aj skutočnosti, že vylepšuje materiálové vlastnosti používa v kovospracujúcom priemysle. Zhruba 90% až 95% vyrobeného mangánu príp. feromangánu ide do výroby železa, ocele a špeciálnych materiálov. Oxid manganičitý slúži ako oxidant v suchých batériách.
 
SK: Použitie Zlúčeniny mangánu Dejiny Fyziológia Výskyt Ťažba Mangánové rudy Zdravotné riziká
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt Výroba Využití Slitiny Barvení skla a keramiky Galvanické články Sloučeniny Anorganické sloučeniny Sloučeniny manganaté Mn2+ Sloučeniny manganité Mn3+  Sloučeniny manganičité Mn4+ Sloučeniny manganičnanové Mn5+ Sloučeniny manganové Mn6+ Sloučeniny manganisté Mn7+ Komplexní sloučeniny Oxidační stav IV (d3) Oxidační stav III (d4) Oxidační stav II (d5) Nižší oxidační stavy Organické sloučeniny Biologický význam
EN: Characteristics Physical properties Isotopes Chemical properties History Occurrence and production Applications Steel Aluminium alloys Other uses Biological role Precautions Environmental health concerns Manganese in drinking water Manganese in gasoline Manganese in tobacco smoke Role in neurological disorders Manganism Childhood developmental disorders Neurodegenerative diseases
 
Obrázok mangán
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Meitnérium – (Mt)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Meitnérium, číta sa [majt-](lat. meitnerium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Mt a protónové číslo 109. Je to 17. transurán a 6. transaktinoid, silne rádioaktívny kovový chemický prvok, pripravovaný umelo v urýchľovačoch ťažkých iónov. Predpokladá sa, že meitérium je paramagnetické. Meitérium je prvým prvkom periodickej tabuľky, ktoreho chémia ešte nebola preskúmaná.
 
SK: Chemické výhonky Meitnérium Prechodné prvky Transurány Kovy Umelé prvky Rádioaktívne prvky
CZ: Historie Izotopy
EN: History Discovery Naming Isotopes Stability and half-lives Predicted properties Chemical Physical and atomic Experimental chemistry
 
Konfigurácia elektrónov
Kryštalická štruktúra
 
Meď – (Cu)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Meď (cuprum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cu a protónové číslo 29. Meď je ušľachtilý nealotropický kov s kockovou, plošne stredenou kryštálovou sústavou, červenej farby. Meď sa na technické účely využíva ako čistý kov,  použije sa aj v elektrotechnike, strojárstvo, potravinárstvo a chemický priemysel. Používa sa napríklad pri výrobe drôtov, plechov, potrubia a mincí, v poľnohospodárstve pri ošetrovaní chorôb plodín, na ochranu dreva, kože a tkanív,  používa sa ako metabolit. Bežná medná soľ sa používa ako fungicíd, zložka v keramike a pyrotechnike. Zliatiny medi, bronz a mosadz, sa používajú na výrobu prístrojov a náradia v rozličných odvetviach.
 
SK: Pôvod názvu Vlastnosti medi Vodíková nemoc medi Využitie medi Technická meď Zliatiny medi Zlúčeniny medi Biologický význam Toxicita
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt Výroba Použití Čistý kov Bronz Mosaz Klenotnické, dentální a mincovní slitiny Sloučeniny Anorganické sloučeniny Sloučeniny měďné Cu+1 Sloučeniny měďnaté Cu+2  Sloučeniny mědité Cu+3 Komplexní sloučeniny Oxidační stav IV (d7) Oxidační stav III (d8) Oxidační stav II (d9) Nižší oxidační stavy Organické sloučeniny Biologický význam
EN: Characteristics Physical Chemical Isotopes Occurrence Production Reserves Methods Recycling Alloys Compounds Binary compounds Coordination chemistry Organocopper chemistry Copper(III) and copper(IV) History Copper Age Bronze Age Antiquity and Middle Ages Modern period Applications Wire and cable Electronics and related devices Electric motors Architecture Antibiofouling applications Antimicrobial applications Folk medicine Compression clothing Other uses Degradation Biological role Dietary needs Dietary reference intake Copper-based disorders Human exposure
 
Makro natívnej medi o veľkosti 4 cm
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Mendelévium – (Md)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Mendelévium, číta sa mäkko [menďelév-], (lat. mendelevium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Md a protónové číslo 101. Je 13. člen z radu aktinoidov, 9. transurán, silno rádioaktívny kovový chemický prvok, pripravovaný umelo ožarovaním jadier einsteinia.
 
SK: Chemické výhonky Mendelévium Aktinoidy Transurány Kovy Umelé prvky Rádioaktívne prvky
CZ: Fyzikálně-chemické vlastnosti Historie
EN: Discovery Characteristics Physical Chemical Atomic Isotopes Production and isolation Toxicity
 
Obrázok electron configuration
Kryštalická štruktúra
 
Moskóvium – (Mc)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Moskóvium (angl. Moscovium), v minulosti provizórne pomenované aj Ununpentium, je superťažký umelý chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Mc a protónové číslo 115. Je to transurán a transaktinoid.
 
SK: Chemické výhonky Transurány Umelé prvky Rádioaktívne prvky Chemické prvky
CZ: Historie Izotopy
EN: History Discovery Road to confirmation Naming Predicted properties Nuclear stability and isotopes  Physical and atomic Chemical Experimental chemistry
 
Konfigurácia elektrónov
 
 
Molybdén – (Mo)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Molybdén (lat. molybdenum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Mo a protónové číslo 42. Základné praktické využitie nachádza molybdén v metalurgii pri výrobe špeciálnych ocelí. Z molybdénových ocelí vyrábajú silne mechanicky namáhané súčasti strojov ako hlavne diel, geologické vrtné hlavice a nástroje pre kovoobrábanie. Tiež sa z molybdénu robí povrchová vrstva piestnych krúžkov. V chemickom priemysle je materiálom pre reaktory. Používa sa na výrobu petrochemických katalyzátorov.
 
SK: Molybdén Prechodné prvky Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historie Výskyt a výroba Využití Sloučeniny Biologický význam
EN: Characteristics Physical properties Isotopes Compounds and chemistry History Occurrence and production History of molybdenum mining Applications Alloys Other applications as the pure element Compounds (14% of global use) Biological role Nitrogenases Molybdenum cofactor enzymes Human dietary intake and deficiency Related diseases Copper-molybdenum antagonism
 
Obrázok molybdén
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Neón – (Ne)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Neon (gr. νέος (neon) = nový) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ne a protónové číslo 10. Je to bezfarebný plyn, bez chuti a zápachu, nereaktívny. Využíva prí výrobe výbojok tzv. neóniek, ktoré slúžia ako osvetľovacie telesá alebo rôzne svetelné indikátory. Kvapalný neón sa používa v kryogénnej technike ako náhrada drahšieho a ťažšie pripraviteľného kvapalného hélia. Neón sa používa aj ako náplň do niektorých typov laserov.
 
SK: Výskyt a využitie Význačné charakteristiky Aplikácie
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt a získávání Využití
EN: History Isotopes Characteristics Occurrence Chemistry Applications
 
Obrázok neón
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Neodým – (Nd)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Neodymium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Nd a protónové číslo 60. Neodým, lantanoid – kov vzácnej zeminy, sa nachádza mischmetáli (zliatina prvkov vzácnych zemín) až do množstva okolo 18%. Neodýmu kryštály ytria, hliníka, lítia a vanádu (granáty) slúžia v infračervených laseroch. Neodymiové magnety sa objavili vo výrobkoch, ako mikrofóny, profesionálne reproduktory, do uší slúchadlá, gitara a basgitara pick-up a počítačové pevné disky.
 
SK: Neodým Lantanoidy Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historie objevu Výskyt a výroba Použití a sloučeniny Permanentní magnety
EN: Characteristics Physical properties Chemical properties Compounds Isotopes History Occurrence and production Applications Magnets Neodymium doped lasers Neodymium glass for other applications
 
Obrázok neodým
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Neptunium – (Np)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Neptunium, chemická značka Np, (lat. Neptunium) je chemický prvok s protónovým číslom 93 a je prvým z radu transuránov a 5. prvkom z radu aktinoidov.
 
SK : Chemické výhonky Neptúnium Aktinoidy Transurány Kovy Rádioaktívne prvky
CZ: Izotopy a jaderné vlastnosti neptunia Separace a čištění nejdůležitějších izotopů neptunia Výroba 237Np Výroba 238Np Výroba 239Np Kovové neptunium a jeho slitiny Sloučeniny neptunia Hydridy neptunia Halogenidy neptunia Oxidy neptunia Organokovové sloučeniny a alkoxidy neptunia
EN: Characteristics Physical Alloys Chemical Atomic Isotopes Occurrence History Background and early claims Discovery Subsequent developments Production Synthesis Purification methods Chemistry and compounds Solution chemistry Hydroxides Oxides Halides Chalcogenides, pnictides, and carbides Other inorganic Organometallic Coordination complexes Solid state In aqueous solution Applications Precursor in plutonium production Weapons Physics Role in nuclear waste Biological role and precautions
 
Obrázok Neptunium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Nikel – (Ni)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Nikel Niccolum je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Ni a atómové číslo 28. Je to strieborno biely kov, ktorý má vysoký lesk. Patrí k tranzitným (prechodným) kovom a je tvrdý a kujný. Čistý nikel sa používa najmä v potravinárskom priemysle ako katalyzátor pri stužovaní tukov, ďalej v akumulátoroch a pri galvanickom pokovovaní.  využíva sa v elektrotechnike,  na výrobu špeciálnych žiarupevných zliatin a intermetalických zliatin.
 
SK: Chemické výhonky Nikel Prechodné prvky Kovy Karcinogény IARC skupiny 2B
CZ:  Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výroba Využití Antikorozní ochrana Slitiny Galvanické články Katalyzátory Sloučeniny Anorganické sloučeniny Komplexní sloučeniny Oxidační stav IV (d6) Oxidační stav III (d7) Oxidační stav II (d8) Nižší oxidační stavy Organické sloučeniny Zdravotní rizika a alergie Kontaktní alergie na nikl Potravinová alergie na nikl
EN: Properties Atomic and physical properties Electron configuration dispute Isotopes Compounds Nickel(0) Nickel(I) Nickel(II) Nickel(III) and (IV) History World production Extraction and purification Electrorefining Mond process Metal value Applications Biological role Toxicity
 
Obrázok nikel
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Nihónium – (Nh)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Nihónium (angl. Nihonium) je superťažký umelý chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Nh a protónové číslo 113. Je to transurán a transaktinoid, pripravený alfa rozpadom moskóvia.
 
SK: Chemické výhonky Transurány Umelé prvky Rádioaktívne prvky Chemické prvky
CZ: Historie Izotopy
EN: History Early indications Dubna–Livermore collaboration RIKEN Naming Isotopes Stability and half-lives Predicted properties Experimental chemistry
 
Konfigurácia elektrónov
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Niób – (Nb)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Niób (niobium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Nb a protónové číslo 41. Je to kujný kov sivej farby, chemicky veľmi podobný tantalu, spoločne s ktorým sa vyskytuje v prírode.Najviac nióbu sa spotrebuje v hutníctve a práškovej metalurgii. V kozmickom priemysle a v jadrovom priemysle. Zliatiny nióbu s cínom, príp. nióbu s titánom sa používajú ako vinutia v supravodivých magnetoch, generujúcich silné magnetické polia. Pri výrobe mincí, šperkov, v medicíne (RTG lampy). Pri výrobe skiel s vysokým indexom lomu a ako možná náhrada tantalu v kondenzátoroch a karbid nióbu na výrobu sekacích nástrojov.
 
SK: História Vlastnosti Fyzikálne vlastnosti Izotopy Chemické vlastnosti Zlúčeniny Výskyt v prírode Priemyselná výroba Použitie
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Využití Izotopy
EN: History Naming the element Characteristics Physical Chemical Isotopes Occurrence Production Compounds Oxides and sulfides Halides Nitrides and carbides Applications Steel production Superalloys Niobium-based alloys Superconducting magnets Other superconductors Other uses Electroceramics Hypoallergenic applications: medicine and jewelry Numismatics Other
 
Obrázok niób
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Nobélium – (No)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Nobélium (lat. nobelium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku No a protónové číslo 102. Je 14. člen z radu aktinoidov, 10. transurán, silne rádioaktívny kovový chemický prvok, pripravovaný umelo ožarovaním jadier curia.
 
SK: Historie Izotopy
CZ: Discovery Characteristics Physical Chemical Atomic Isotopes Preparation and purification
EN: Discovery Characteristics Physical Chemical Atomic Isotopes Preparation and purification
 
Obrázok electron configuration nobélium
Kryštalická štruktúra
 
 
Oganesón – (Og)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Oganesón  (angl. oganesson) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Og a protónové číslo 118. Je to transurán a transaktinoid (18. skupina, 7.(Q) perióda). Očakáva sa, že jeho vlastnosti budú podobné ako vlastnosti ľahších inertných plynov. Pravdepodobne to bude druhý rádioaktívny plyn.
 
SK: Chemické výhonky Vzácne plyny Transurány Umelé prvky Rádioaktívne prvky Chemické prvky
CZ: Historie Předpokládané vlastnosti
EN: History Early speculation Unsuccessful synthesis attempts Discovery reports Confirmation Naming Characteristics Nuclear stability and isotopes Calculated atomic and physical properties Predicted compounds
 
Konfigurácia elektrónov
Kryštalická štruktúra
 
Olovo – (Pb)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Olovo (lat. Plumbum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pb a protónové číslo 82. Olovo patrí medzi ťažké kovy s nízkym bodom tavenia, je to kujný kov odolný voči korózii. Jedným z najväčších spracovateľov olova je do súčasnej doby priemysel, vyrábajúce elektrické akumulátory. Olovo veľmi účinne pohlcuje röntgenové žiarenie a gama lúče. Olovnaté sklo je prakticky výhradné surovinou pre výrobu brúsených ovesov sklenených lustrov aj radu dekoratívnych sklenených predmetov. Zo zliatin olova sú rozhodne najvýznamnejšie spájky. Olovo je stále prevažujúcim materiálom pre výrobu streliva
 
SK: Olovo Kovy Karcinogény IARC skupiny 2B
CZ:Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Využití olova a jeho slitiny Sloučeniny Izotopy olova Zdravotní rizika Ekologická rizika
EN: Physical properties Atomic Bulk Isotopes Chemistry Inorganic compounds Lead(II) Lead(IV) Other oxidation states Organolead Origin and occurrence In space On Earth Etymology History Prehistory and early history Classical era Confusion with tin and antimony Middle Ages and the Renaissance Outside Europe and Asia Industrial Revolution Modern era Production Primary Two-stage process Direct process Alternatives Secondary Applications Elemental form Compounds Biological and environmental effects Biological Toxicity Effects Treatment Exposure sources Environmental
 
Obrázok olovo
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Ortuť – (Hg)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Ortuť je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Hg a protónové číslo 80. Je to jediný kov, a okrem brómu jediný prvok, ktorý je za normálnych atmosférických podmienok v kvapalnom stave. Hlavnou rudou ortute je cinabarit. V menšom množstve sa vyskytuje aj ako čistý kov. Používa sa v plynových výbojkách a ortuťových teplomeroch (laboratórnych, lekárskych a podobne).
 
SK: Chemické výhonky Ortuť Prechodné prvky Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Využití Dentální amalgámy Další amalgámy Fyzikální přístroje Výbojky a zářivky Polarografie Vakcíny Výroba chlóru Sloučeniny Sloučeniny Hg+1  Sloučeniny Hg+2  Zdravotní rizika Ekologická rizika
EN: Properties Physical properties Chemical properties Isotopes Etymology History Occurrence Chemistry Compounds of mercury(I) Compounds of mercury(II) Possibility of higher oxidation states Organomercury compounds Applications Medicine Production of chlorine and caustic soda Laboratory uses Niche uses Firearms Historic uses Toxicity and safety Releases in the environment Sediment contamination Occupational exposure Fish
 
Obrázok ortuť
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Osmium – (Os)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Osmium je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Os a protónové číslo 76. Osmium nemá vzhľadom na svoje mechanické vlastnosti v rýdzej podobne žiadne praktické využitie. Používa sa iba v zliatinách s ostatnými platinovými kovmi, napríklad na výrobu veľmi odolných hrotov plniacich pier alebo na niektoré chirurgické implantáty.
 
SK: Osmium Prechodné prvky Kovy
CZ: Chemické vlastnosti a výskyt Využití
EN:Characteristics Physical properties Chemical properties Isotopes History Occurrence Production Applications
 
Obrázok osmium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Paládium – (Pd)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Paládium (lat. Palladium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pd a protónové číslo 46. Primárne sa používa ako priemyselný katalyzátor a v šperkárstve. Zásadného využitie doznáva paládium v chemickom priemysle ako veľmi účinný katalyzátor, využíva aj v autokatalyzátorov, aj na výrobu šperkov. Rozšírené sú dentálne zliatiny na báze paládia a striebra, ktoré slúžia ako náhrada drahších zliatin na báze zlata.
 
SK: Paládium Prechodné prvky Kovy Katalyzátory
CZ:Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Využití Mineralogie Platidlo Související články
EN: Characteristics Isotopes Compounds Palladium(II) Palladium(0) Other oxidation states History Occurrence Applications Catalysis Electronics Technology Hydrogen storage Dentistry Jewelry Photography Toxicity
 
Obrázok paládium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Platina – (Pt)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Platina (platinum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pt a protónové číslo 78. Je to tažký prechodný kov, odolný voči korózii. Používa sa v klenotníctve, laboratórnom príslušenstve, elektrických kontaktoch, stomatológii a v zariadeniach na kontrolu emisií v automobiloch.
 
SK: Platina Prechodné prvky Kovy Katalyzátory
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Využití Mineralogie Platidlo
EN: Characteristics Physical Chemical Isotopes Occurrence Compounds Halides Oxides Other compounds History Early uses European discovery Means of malleability Production Applications Catalyst Standard As an investment Other uses Symbol of prestige Health issues
 
Obrázok platina
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Plutónium – (Pu)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Plutónium (lat. Plutonium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pu a protónové číslo 94. Plutónium bolo pomenované podľa bývalej planéty Pluto. Je využiteľné pre jadrové reaktory, je vhodný pre výrobu atómovej bomby, energetický zdroj v kozmických sondách, medicínske prístroje k upokojeniu srdcového rytmu u osôb s rizikom infarktu.
 
SK: Plutónium Aktinoidy Transurány Kovy Rádioaktívne prvky
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a izotopy Výroba a využití Jaderné zbraně Další využití Zdravotní rizika
EN:Characteristics Physical properties Allotropes Nuclear fission Isotopes and nucleosynthesis Decay heat and fission properties Compounds and chemistry Electronic structure Alloys Occurrence History Discovery Early research Production during the Manhattan Project Trinity and Fat Man atomic bombs Cold War use and waste Medical experimentation Applications Explosives Mixed oxide fuel Power and heat source Precautions Toxicity Criticality potential Flammability Transportation Land and sea Air Notes
 
Obrázok plutónium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Polónium – (Po)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Polónium (polonium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Po a protónové číslo 84. Polónium je zriedkavý rádioaktívny prvok, vyskytujúci sa v uránovej rude. Polónium sa používa ako ľahký svetelný zdroj alebo ako spontánny a spoľahlivý kompaktný zdroj termoelektrického napätia pre kozmické sondy a lunárne stanice.
 
SK: Polónium Polokovy Rádioaktívne prvky Karcinogény IARC skupiny 1
CZ:Výskyt Výroba Použití Zdravotní rizika Otrava Alexandra Litviněnka  Polonium v cigaretách Polonium v ekosystému
EN: Characteristics Solid state form Chemistry Compounds Isotopes  History Occurrence and production Applications Biology and toxicity Overview Acute effects Long term (chronic) effects Regulatory exposure limits and handling Well-known poisoning cases 20th century 21st century Treatment Detection in biological specimens Occurrence in humans and the biosphere Tobacco Food
 
Tenký film polónium na disku z nehrdzavejúcej ocele, forma, v ktorej sa predáva ako zdroj alfa-častíc na vedecké účely.
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Prazeodým – (Pr)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Prazeodým (lat. Praseodymium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pr a protónové číslo 59. Využitie nachádza prazeodým v metalurgii, v leteckom a kozmickom priemysle, sklárskom a keramickom priemysle, oblúkové lampy.
 
SK: Prazeodým Lantanoidy Prechodné prvky Kovy
CZ:Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historie objevu Výskyt a výroba Použití a sloučeniny
EN: Characteristics Physical Isotopes Chemistry History Occurrence and production Applications Biological role and precautions
 
Obrázok prazeodým
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Protaktínium – (Pa)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Protaktínium (protactinium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pa a protónové číslo 91. Je to 3. člen z radu aktinoidov, rádioaktívny kovový prvok striebrobielej farby, ktorá sa pôsobením vzdušného kyslíka mení na šedú. Využitie sa obmedzuje len na špeciálne vedecké experimenty.
 
SK: Chemické výhonky Protaktínium Aktinoidy Prechodné prvky Kovy Rádioaktívne prvky
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historie objevu Výskyt, izotopy a využití
EN: History Isotopes Occurrence In nuclear reactors Preparation Physical and chemical properties Chemical compounds Oxides and oxygen-containing salts Halides Other inorganic compounds Organometallic compounds Applications Precautions
 
Obrázok atóm protaktínia
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Prométium – (Pm)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Prométium (promethium) je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Pm a protónové číslo 61. Prométium má 1 semi-stabilný izotop (145), je to slabý beta emitor, neemituje gama lúče, ale beta častice narážajúce na prvky s vysokými atómovými číslami môžu generovať röntgenové lúče. Izotopy prométia ako žiariče beta môžu byť použité na priebežné meranie veľmi malých vrstiev materiálu (výroba papiera) alebo ako energetický zdroj v jadrových článkoch, používaných v kozmickom výskume.
 
SK: Prométium Lantanoidy Prechodné prvky Kovy
CZ:Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historie objevu Výskyt, výroba a využití
EN:Properties Physical properties Chemical properties and compounds Isotopes Occurrence History Searches for element 61 Discovery and synthesis of promethium metal Production Applications Precautions
 
Obrázok konfigurácia elektrónov
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Radón – (Rn)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Radón (radon) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Rn a protónové číslo 86. Je to najťažší prvok v skupine vzácnych plynov. Je rádioaktívny,a nemá žiadny stabilný izotop. V geológii slúži štúdium obsahu izotopov radónu v podzemných vodách na určenie ich pôvodu a veku. Používajú sa niekedy pre krátkodobé lokálne ožarovanie vybraných tkanív. Radonová voda (voda obsahující rozpuštěný radon) se používá rovněž v balneologii.
 
SK: Fyzikálno-chemické vlastnosti História
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt a získávání Využití Zdravotní rizika Radon v budovách
EN:Characteristics Physical properties Chemical properties Isotopes Daughters History and etymology  Occurrence Concentration units Natural Accumulation in buildings Industrial production Concentration scale Applications Medical Scientific Health risks In mines Domestic-level exposure Action and reference level Relationship to smoking In drinking water Testing and mitigation
 
Konfigurácia elektrónov
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Rádium – (Ra)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:  
 
Rádium (radium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ra a protónové číslo 88. Rádium je silný rádioaktívny kov, patriaci medzi kovy alkalických zemín, ktorý sa nachádza v stopových množstvách v uránovej rude. V minulosti sa pri rádioterapeutickej liečbe rakovinových nádorov vkladali do nádoru malé množstvá solí rádia.
 
SK: Výskyt v prírode Izotopy rádia a radón Príprava, využitie a riziká
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Izotopy radia a radonu Příprava, využití a rizika Sloučeniny
EN: Characteristics Physical Chemical Isotopes Occurrence Production History Applications Historical Luminescent paint Commercial use Medical use Current Precautions
 
Obrázok rádium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Rénium – (Re)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Rénium je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Re, protónové číslo 75 a ktorý sa vyznačuje mimoriadne nízkym výskytom na Zemi aj vo vesmíre. Izotopy 188 Re a 186 Re sú rádioaktívne a sú používané pre liečenie rakoviny pečene . 188 Re je tiež používaný experimentálne v novej liečbe rakoviny pankreasu.
 
SK: Rénium Prechodné prvky Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba
EN: History Characteristics Isotopes Compounds Halides and oxyhalides Oxides and sulfides Other compounds Organorhenium compounds Nonahydridorhenate Occurrence Production Applications Alloys Catalysts
 
Obrázok rénium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Ródium – (Rh)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Rhodium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Rh a protónové číslo 45. Vzácny striebro-biely tvrdý prechodný kov, Ródium je člen platinovej skupiny, nachádza sa v platinových rudách a používa sa v zliatinách s platinou a ako katalyzátor. V sklárskom priemysle, v chemickom priemysle, výrobe termočlánkov, výrobe šperkov.
 
SK: Ródium Prechodné prvky Kovy
CZ: Chemické vlastnosti a výskyt  Využití
EN: History Characteristics Chemical properties Isotopes Occurrence Mining and price Used nuclear fuels  Applications Catalyst Ornamental uses Other uses Precautions
 
Obrázok ródium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Röntgénium – (Rg)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Röntgénium (lat. roentgenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Rg a protónové číslo 111. Je to 19. transurán a 8. transaktinoid, silne rádioaktívny kovový chemický prvok, pripravovaný umelo v cyklotróne alebo urýchľovači častíc.
 
SK: Chemické výhonky Röntgénium Prechodné prvky Kovy Transurány Umelé prvky Rádioaktívne prvky
CZ: Historie Izotopy
EN: History Official discovery Naming Isotopes Stability and half-lives Predicted properties Chemical Physical and atomic Experimental chemistry
 
Konfigurácia elektrónov
Kryštalická štruktúra
 
 
Rubídium – (Rb)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Rubídium (rubidium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Rb a protónové číslo 37. Jeho nízky ionizačný potenciál dáva možnosť jeho uplatneniu vo fotočlánkoch. Zároveň je preto perspektívnym médiom pre iónové motory, ako pohonné jednotky kozmických plavidiel. Pri výrobe katódových trubíc pracujúcich s nízkotlakovou náplňou inertného plynu sa rubídium používa ako filter na zachytenie a odstránenie posledných zvyškov reaktivných primiešaných plynov. Soli rubídia sa pridávajú do zmesí zábavnej pyrotechniky a farbia vzniknuté svetelné efekty do fialova.
 
SK: Rubídium Alkalické kovy Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt v přírodě Výroba Využití Sloučeniny Anorganické sloučeniny Soli Organické sloučeniny
EN: Characteristics Compounds Isotopes Occurrence Production History Applications Precautions and biological effects
 
Obrázok rubídium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Rutherfordium – (Rf)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Rutherfordium, číta sa [radford-], (lat. rutherfordium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Rf a protónové číslo 104. Je to v poradí 12. transurán a prvý transaktinoid, silne rádioaktívny kovový prvok, pripravovaný umelo v jadrovom reaktore alebo urýchľovači častíc. Je to rádioaktívny kovový prvok, ktorý doposiaľ nebol izolovaný v dostatočne veľkom množstve, aby bolo možné určiť všetky jeho fyzikálne konštanty.
 
SK: Rutherfordium Prechodné prvky Kovy Transurány Umelé prvky Rádioaktívne prvky
CZ: Historie Izotopy
EN: History Discovery Naming controversy Isotopes Life-times Predicted properties Chemical Physical and atomic Experimental chemistry Gas phase Aqueous phase
 
Electron configuration
Kryštalická štruktúra
 
 
Ruténium – (Ru)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Ruténium Ruthenium (lat. Ruthenia = Rus(ko)) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ru a protónové číslo 44. Pridanie malého množstva ruténia do titánových zliatin zvyšuje ich odolnosť voči korózii. Zliatina platiny s 5% prímesou ruténia sa používa na výrobu luxusných náramkových hodiniek. Katalyzátory na báze oxidu ruténia úspešne odstraňujú sírovodík z ropy a ropných produktov. Farmaceutickom priemysle intenzívne skúmajú komplexné zlúčeniny ruténia, ktoré sa môžu stať základom veľmi účinných cytostatík.
 
SK: Ruténium Prechodné prvky Kovy
CZ: Chemické vlastnosti a výskyt  Využití Sloučeniny Sloučeniny ruthenia
EN: Characteristics Physical properties Isotopes Occurrence Production Chemical compounds Oxides and chalcogenides Halides and oxyhalides Coordination and organometallic complexes History Applications Catalysis Solar energy conversion Data storage Exotic materials
 
Obrázok ruténium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Samárium – (Sm)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Samárium (lat. samarium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sm a protónové číslo 62. Samárium je lantanoid, kov vzácnych zemín. V jadrovej energetice pre zachytávanie neutronov. Požívané pre odkysličovánie tavenín kovov, sklárskom priemysle. Pri výrobe optických laserov. V jadrovej energetike pre zachytávanie neutrónov. Ako permanentné magnety.
 
SK: Samárium Lantanoidy Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historie objevu Výskyt a výroba Použití a sloučeniny Permanentní magnety
EN: Physical properties Chemical properties Compounds Oxides Chalcogenides Halides Borides Samarium hexaboride Other inorganic compounds Organometallic compounds Isotopes History Occurrence and production Applications Non-commercial and potential applications Biological role
 
Obrázok samárium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Síra – (S)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Síra (z lat. Sulphur) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku S a protónové číslo 16. Periodickej sústave prvkov sa nachádza v skupine VI A (16. skupina). Používa sa v suchých článkoch, čistiacich prostriedkoch, vo fungicídoch a ako vulkanizačné činidlo. Keďže je horľavá používa sa pri výrobe zápaliek, pušného prachu a náplní pre ohňostroje. Jej zlúčenina, kyselina sírová, je jednou z chemikálií s najširším použitím v chemickom priemysle. Používa sa pri spracovávaní rôznych rúd, pri výrobe hnojív, pri spracovávaní ropy atď.
 
SK: Síra Chalkogény Nekovy
CZ: Fyzikální vlastnosti Chemické vlastnosti síry Vazebné možnosti síry Anorganické sloučeniny Organické sloučeniny Výskyt v přírodě  Využití Biologie a životní prostředí Biologický význam síry
EN: Characteristics Physical properties Chemical properties Isotopes Natural occurrence Compounds Sulfur polycations Sulfides Oxides, oxoacids and oxoanions Halides and oxyhalides Pnictides Metal sulfides Organic compounds History Antiquity Modern times Spelling and etymology Production Applications Sulfuric acid Other important sulfur chemistry Fertilizer Fine chemicals Fungicide and pesticide Bactericide in winemaking and food preservation Pharmaceuticals Mechanism of action Furniture Biological role Protein and organic cofactors Metalloproteins and inorganic cofactors Sulfur metabolism and the sulfur cycle
 
Obrázok síra
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Selén – (Se)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Selén (selenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Se a protónové číslo 34.Technologický význam selénu spočíva v súčasnej dobe vo výrobe fotočlánkov. Fotočlánky s obsahom selénu sa používajú aj na meranie intenzity dopadajúceho svetla ako expozimetre, napríklad vo fotoaparátoch a kamerách. Tiež väčšina kopírovacích a reprodukčných prístrojov je osadená selénovými fotočlánky.
 
SK: Selén Nekovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti  Výskyt a výroba Sloučeniny a využití Selen ve výživě
EN: Characteristics Physical properties Isotopes Chemical compounds Chalcogen compounds Halogen compounds Selenides Other compounds Organoselenium compounds History Occurrence Production Applications Manganese electrolysis Glass production Alloys lithium–selenium batteries Solar cells Other uses Biological role Evolution in biology Nutritional sources of selenium Indicator plant species Detection in biological fluids Toxicity Deficiency Controversial health effects
 
Obrázok selén
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Sodík – (Na)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:  
 
Sodík (lat. natrium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má chemickú značku Na a protónové číslo 11. Roztavený kovový sodík sa uplatňuje v jadrovej energetike. Elementárny sodík je mimoriadne silné redukčné činidlo a býva preto využívaný v množstve organických syntetických reakcií. Elektrickým výbojom v prostredí sodíkových výparov pri tlaku niekoľkých torrov vzniká veľmi intenzívne svetelné vyžarovanie. Tento jav nachádza uplatnenie pri výrobe sodíkových výbojok.
 
SK: História Výskyt v prírode Výroba a využitie Zlúčeniny Reakcie sodíka
CZ:  Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt v přírodě Výroba Využití Sloučeniny Anorganické sloučeniny Soli Organické sloučeniny
EN: Characteristics Physical Isotopes Chemistry Salts and oxides Aqueous solutions Electrides and sodides Organosodium compounds Intermetallic compounds History Occurrence Astronomical observations Commercial production Applications Free element Heat transfer Biological role Safety and precautions
 
Obrázok sodík
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Stroncium – (Sr)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:  
 
Stroncium (strontium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sr a protónové číslo 38. Stroncium je pomerne mäkký, ľahký kov, ktorý búrlivo reaguje s kyslíkom i vodou a v prírode sa s ním preto stretávame iba vo forme zlúčenín. Využíva sa v rôznych optických aplikáciách, šperkársky priemysel používa často titaničitan strontnatý ako lacnejšiu náhradu diamantu.
 
SK:  Výskyt v prírode Výroba, zlúčeniny a využitie Zdravotné aspekty stroncia
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt v přírodě Výroba Využití Sloučeniny Anorganické sloučeniny Soli Organické sloučeniny Zdravotní aspekty stroncia
EN: Characteristics Isotopes History Occurrence Production Applications Biological role Effect on the human body
 
Obrázok stroncium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Skandium – (Sc)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:  
 
Skandium (scandium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sc a protónové číslo 21. Skandium je silne elektropozívny, strieborne biely, mäkký kov. Skandium sa používa pri výrobe vysoko intenzívnych zdrojov svetla, rádioaktívny izotop 46Sc sa používa pri rafinácii ropy. Najväčšie využitie nachádza v zliatinách s hliníkom v leteckom priemysle a pri výrobe športového vybavenia. Používa sa tiež ako konštrukčný kov v kozmonautike.
 
SK: História objavu Základne fyzikálno-chemické vlastnosti Výskyt v prírode Výroba a použitie
CZ: Historie objevu Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt Výroba a použití Izotopy
EN: Properties Chemical characteristics Isotopes Occurrence Production Compounds Oxides and hydroxides Halides and pseudohalides Organic derivatives Uncommon oxidation states History Applications
 
Obrázok skandium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Seaborgium – (Sg)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Seaborgium, číta sa [síborg-], (lat. seaborgium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sg a protónové číslo 106. Seaborgium je rádioaktívny kovový prvok, ktorý doteraz nebol izolovaný v dostatočne veľkom množstve, aby bolo možné určiť všetky jeho fyzikálne konštanty.
 
SK: Chemické výhonky Seaborgium Prechodné prvky Kovy Transurány Umelé prvky Rádioaktívne prvky
CZ: Historie Izotopy
EN: History Isotopes Properties Physical Chemical
 
Electron configuration (no language or descriptive labels)
Kryštalická štruktúra
 
Striebro – (Ag)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Striebro, chemická značka Ag (lat. Argentum) je ušľachtilý kov bielej farby, používaný človekom už od staroveku. Vyznačuje sa najlepšou elektrickou a tepelnou vodivosťou zo všetkých známych kovov. Slúži ako súčasť rôznych zliatin. Je vhodné na použitie v elektronickom priemysle, pri výrobe CD aj DVD nosičov a v šperkárstve. Jeho zlúčeniny sú potrebné pre fotografický priemysel.
 
SK: Striebro Prechodné prvky Kovy
CZ:Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Využití Kovové stříbro Slitiny stříbra Platidlo Sloučeniny Fotografický proces Biologický a ekologický význam stříbra Využití v léčbě Zdravotní rizika Ekologická rizika Světová cena stříbra
EN: Characteristics Isotopes Chemistry Compounds Oxides and chalcogenides Halides Other inorganic compounds Coordination compounds Organometallic Intermetallic Etymology History Symbolic role Occurrence and production Applications Currency Jewellery and silverware  Medicine Electronics Brazing alloys Chemical equipment Catalysis Photography Nanoparticles Miscellanea Precautions
 
Obrázok striebro
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Tantal – (Ta)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Tantal (lat. tantalum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ta a protónové číslo 73. Je to tvrdý, pružný, ťažný a kujný kov. Hlavné použitie nachádza tantal pri výrobe elektronických súčiastok, hlavne tantalových kondenzátorov. Využitie kondenzátorov v telefónoch, počítačoch, pri výrobe súčiastok v leteckých turbomotoroch, ponorkách, atómových a chemických reaktoroch. Používa sa pre výrobu chirurgických nástrojov a telových implantátov. Pri výrobe špeciálnych brúsnych zmesí a pre ochranu povrchov vrtných zariadení. Oxid tantalu je zložkou špeciálnych skiel pre výrobu optických súčiastok (napr. šošovky filmových kamier).
 
SK: Tantal Prechodné prvky Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Využití Izotopy
EN:History Characteristics Physical properties Chemical properties Isotopes Status as a conflict resource Production and fabrication Refining Electrolysis Fabrication and metalworking Applications Electronics Alloys Other uses
 
Obrázok tantal
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Tálium – (Tl)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Tálium (lat. Thallium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Tl a protónové číslo 81. Tálium je v zemskej kôre veľmi vzácny chemický prvok. Väčšina produkcie sa spotrebuje v elektronike. Je dôležitým prvkom pri výrobe niektorých polovodičov, napr. Tranzistorov, fotočlánkov s citlivosťou v infračervenej oblasti spektra, a supravodičov, pri výrobe špeciálnych skel. SlúžI na výrobu detekčných členov pre meranie úrovne gama radiácie v atómových elektrárňach a jadrovom výskume. Rádioizotop 201Tl sa používa pri rádionuklidovej vyšetrení prietoku krvi koronárnym riečiskom.
 
SK: Chemické výhonky Tálium Kovy
CZ:Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Využití Zdravotní rizika
EN: Characteristics Isotopes Compounds Thallium(III) Thallium(I) Organothallium compounds History Occurrence and production Applications Historic uses  Optics Electronics High-temperature superconductivity Medical Thallium stress test Other uses Toxicity
 
Obrázok tálium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Tenés – (Ts)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Tenés (angl. tennessine) je superťažký umelý chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ts a protónové číslo 117. Je to transurán a transaktinoid, v súčasnosti druhý najťažší objavený chemický prvok.
 
SK: Zdomácnenie názvu z angličtiny  Objav prvku Predpovedané vlastnosti
CZ: Historie Izotopy
EN: History Pre-discovery Discovery Confirmation Naming Predicted properties Nuclear stability and isotopes Atomic and physical Chemical
 
Konfigurácia elektrónov
 
Telúr – (Te)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Telúr (tellurium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Te a protónové číslo 52. Telúr je kujný,stredne toxický vzácny Polokov.  Priemyselné využitie telúru je v zliatinách s meďou a oceľou v strojárenských aplikáciach, ako sú CdTe solárne panely a polovodiče.Používa sa v sklárskom priemysle.
 
SK: Telúr  Polokovy Chalkogény
CZ:Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Sloučeniny a využití Známé oxidy
EN: Characteristics Physical properties Chemical properties Isotopes Occurrence History Production Compounds Applications Metallurgy Semiconductor and electronic industry uses Other uses Biological role
 
Obrázok telúr
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Terbium – (Tb)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Terbium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Tb a protónové číslo 65. Patrí medzi lantanoidy. V zemskej kôre je zastúpený v koncentrácii okolo 0,9 mg/kg, údaje o jeho obsahu v morskej vode nie sú známe.Terbium slúži ako luminofor v obrazovkách farebných televízorov. V röntgenológii sa používajú špeciálne fólie.
 
SK: Terbium Lantanoidy Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Použití a sloučeniny
EN: Characteristics Physical properties Chemical properties Compounds Isotopes History Occurrence Production Applications Precautions
 
Obrázok terbium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Technécium – (Tc)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Technécium (technetium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Tc a protónové číslo 43. Použitie v biológii a medicíne pre sledovanie metabolizmu vybraných zlúčenín a sledovanie kostného tkaniva.Veľmi významné je využitie v nukleárnej medicíne. Technécium má v jadrovej medicíne dominantné postavenie. Patrí medzi najpoužívanejšie rádiofarmaká.  Makroagregovaný albumín (MAA) pre detekciu priechodnosti žilového systému dolných končatín, fosfonátové rádiofarmaká pre zobrazovanie skeletu, srdcového infarktu a značenie červených krviniek, pre vyšetrovanie hornej časti tráviacej trubice, pre značenie bielych krviniek a celá rada ďalších.
 
SK: Technécium Prechodné prvky Kovy Rádioaktívne prvky Umelé prvky
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a využití Výroba
EN: History Search for element 43 Early misidentifications Irreproducible results Official discovery and later history Characteristics Physical properties Chemical properties Compounds Pertechnetate and derivatives Other chalcogenide derivatives Simple hydride and halide complexes Coordination and organometallic complexes Isotopes Occurrence and production Fission waste product Fission product for commercial use Waste disposal Neutron activation Particle accelerators Applications Nuclear medicine and biology Industrial and chemical Precautions
 
Obrázok technetium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Titán – (Ti)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Titán (lat. titanium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ti a protónové číslo 22. Je to ľahký, pevný, lesklý prechodný kov oceľového vzhľadu, odolný voči korózii (aj v morskej vode, v kyselinách, resp. v prítomnosti chlóru). Kovový titán a jeho využitia v kozmických technológiách, leteckom priemysle, pri výrobe skeletov alebo povrchových ochranných štítov kozmických objektov. Pri výrobe významne namáhaných súčastí lietadiel. V chemickom priemysle na vystlanie chemických reaktorov. Titán je používaný v zariadeniach, ktoré pracujú v styku s morskou vodou, na výrobu luxusných náramkových hodiniek, častí šperkov.
 
SK: História Vlastnosti Fyzikálne vlastnosti Chemické vlastnosti Izotopy Výskyt a výroba Použitie Zlúčeniny Výskyt v prírode Biologický význam
CZ:Objev prvku Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Použití Sloučeniny
EN: Characteristics Physical properties Chemical properties Occurrence Isotopes Compounds Oxides, sulfides, and alkoxides Nitrides, carbides Halides Organometallic complexes History Production and fabrication Applications Pigments, additives and coatings Aerospace and marine Industrial Consumer and architectural Jewelry Medical Nuclear waste storage Bioremediation Precautions
 
Obrázok titán
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Tórium – (Th)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Tórium (thorium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Th a protónové číslo 90. Tórium je 2. člen z rady aktinoidov, je to rádioaktívny kovový chemický prvok. Hlavné využitie v jadrovej energetike, oblúkové zváranie, sklárskom priemysle, katalyzátor v chemickom priemysle.
 
SK: Chemické výhonky Tórium Aktinoidy Rádioaktívne prvky
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt Výroba Izotopy Využití Jaderná energetika Další využití
EN: Thorium Chemical elements  Actinides Nuclear materials Nuclear fuels Carcinogens
 
Obrázok Tórium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Túlium – (Tm)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Thulium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Tm a protónové číslo 69. Patrí medzi lantanoidy. Vďaka veľmi vzácnemu výskytu a vysokej výrobnej cene čistého kovu nemá v súčasnej dobe kovovej túlium ani jeho zlúčeniny žiadne významné komerčné využitie.
 
SK: Túlium Lantanoidy Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt, výroba a využití
EN: Properties Physical properties Chemical properties Isotopes History Occurrence Production Applications Laser X-ray source Others Biological role and precautions
 
Túlium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Uhlík – (C)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku C a protónové číslo 6. Uhlík tvorí základný stavebný kameň všetkých organických zlúčenín a tým aj všetkých živých organizmov. Zlúčeniny uhlíka sú aj jedným zo základov svetovej energetiky, fosílne palivá ako zemný plyn a uhlie slúžia ako energetický zdroj na výrobu elektriny a vykurovanie, produkty spracovania ropy sú nevyhnutné pre pohon spaľovacích motorov. Výrobky chemického priemyslu na báze uhlíka sú súčasťou každodenného života či ide o plastické hmoty, umelé vlákna, náterové hmoty alebo liečivá.
 
SK: Formy uhlíka Elementárny uhlík Anorganické zlúčeniny Organické zlúčeniny Výskyt a využitie Grafit Sklový grafit Diamant Fosílne palivá Jantár Vápenec a ďalšie uhličitany Oxid uhličitý Oxid uhoľnatý Izotopy uhlíka a rádiokarbónová metóda datovania
CZ: Formy uhlíku Elementární uhlík Anorganické sloučeniny Organické sloučeniny Principy řetězení Výskyt a využití Grafit Skelný grafit Diamant Role v biologii Izotopy uhlíku Izotop 14C Radiokarbonová metoda datování
EN:Characteristics Allotropes Occurrence Isotopes Formation in stars Carbon cycle Compounds Organic compounds Inorganic compounds Organometallic compounds History and etymology Production Graphite Diamond Applications Diamonds Precautions Bonding to carbon
 
Obrázok uhlík
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Urán – (U)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Urán (lat. uranium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku U a protónové číslo 92. Je hlavnou surovinou na získavanie atómovej energie a ďalšieho jadrového paliva plutónia. Urán sa stal najhľadanejším kovom na svete, pre využitie ako energetický zdroj budúcnosti. Urán je najpoužívanejšia rádioaktívna látka. Používa v jadrových reaktoroch alebo ako náplň atómových bômb, je vhodným katalyzátorom.
 
SK: Základné údaje História Výskyt a využitie Jadrové využitie Nejadrové využitie
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Vzhled, základní vlastnosti Hustota Elektronová konfigurace (podrobný rozpis) Historie Historie do objevu radioaktivity Historie po objevu radioaktivity Izotopy Výskyt Minerály a rudy Výskyt ve světě Výskyt v mořské vodě Výskyt v uhlí Výskyt, těžba a zpracování v Česku Těžba a úprava Obohacený uran Využití Jaderné využití uranu Výhody energetického využívání uranu Nevýhody energetického využívání uranu Nejaderné využití uranu Nejaderné využití ve vojenství Sloučeniny uranu
EN: Characteristics Applications Military Civilian History Pre-discovery use Discovery Fission research Nuclear weaponry Reactors Prehistoric naturally occurring fission Contamination and the Cold War legacy Occurrence Origin Biotic and abiotic Production and mining Resources and reserves Supplies Compounds Oxidation states and oxides Oxides Aqueous chemistry Carbonates Effects of pH Hydrides, carbides and nitrides Halides Isotopes Natural concentrations Enrichment Human exposure Effects and precautions
 
Obrázok urán
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Vanád – (V)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Vanád vanadium je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku V a protónové číslo 23. Zhruba 80 % vyrobeného vanádu sa predáva vo forme ferovanádu alebo spotrebuje ako legujúca prísada (zliatinový prvok) v oceliarskom priemysle, na výrobu lekárskych nástrojov a pre nástrojárstvo, pre spaľovacie turbínové motory a vysokorýchlostné lietadlá, ako medzistielka pri plátovaní titánu na oceľ, pre výrobu supravodivých magnetov, pri výrobe keramiky.
 
SK: Vanád Prechodné prvky Kovy
CZ: Historie objevu Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt Výroba vanádu Využití Biologický a zdravotní význam Otravy vanadem
EN: History Characteristics Isotopes Chemistry Oxyanions Halide derivatives Coordination compounds Organometallic compounds Occurrence Universe Earth’s crust Water Production Applications Alloys Other uses Proposed Biological role Vanadoenzymes Vanadium accumulation in tunicates and ascidians Fungi Mammals and birds Safety
 
Obrázok vanád
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Vápnik – (Ca)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:  
 
Vápnik (calcium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ca a protónové číslo 20. Je to mäkký, ľahký kov, ktorý patrí medzi kovy alkalických zemín. Elementárny vápnik sa využíva na redukcie v organickej syntéze ale i redukčnej výrobe iných kovov, napr. uránu, zirkónia alebo tória v metalurgii na odstraňovanie malých množstiev síry a kyslíka z taveniny železa a pri výrobe ocele.
 
SK: Výskyt v prírode Výroba a využitie Zlúčeniny a ich využitie Biologický význam vápnika
CZ:Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt v přírodě Výroba Využití Sloučeniny Anorganické sloučeniny Soli Organické sloučeniny Biologický význam vápníku
EN: Uses Physiology Dietary supplement Toxicity Notable characteristics H and K lines Compounds Isotopes Isotope fractionation Sources Food Geochemical cycling
 
Obrázok vápnik
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Vodík – (H)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:  
 
Vodík (lat. Hydrogenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1. Vodík má rad využití. Ako napríklad postavenie vo výrobe rôznych chemických zlúčenín (amoniak NH3, kyselina dusičná HNO3, metylalkohol CH3OH, rôzne dusíkaté hnojivá), výroba niektorých kovov (redukciou z ich oxidov) alebo stužovanie tukov. Používa sa na zváranie a rezanie kovov. Naďalej sa využíva v zmiešanom pomere s dusíkom ako ochranná atmosféra pri vypaľovaní polotovarov práškovej metalurgie. Tekutý vodík sa používa ako raketové palivo, ale môže byť zdrojom energie i pre iné zariadenia.
 
SK: Vlastnosti Fyzikálne vlastnosti Rozpustnosť Chemické vlastnosti Využitie Výroba Laboratórna príprava Priemyselná výroba Výskyt Izotopy Prócium Deutérium Trícium
CZ:Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt v přírodě Tvorba v přírodě a průmyslová výroba Využití Sloučeniny Hydridy Další Organické sloučeniny Izotopy vodíku Protium Deuterium Tritium
EN: Categories Hydrogen Chemical elements Diatomic nonmetals Biology and pharmacology of chemical elements Nuclear fusion fuels Airship technology Reducing agents Refrigerants Gaseous signaling molecules
 
Obrázok vodík
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Volfrám – (W)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Volfrám (lat. wolframium) je chemický prvok s chemickou značkou W a protónovým číslom 74. Volfrám je využívaný v žiarovkách ako vlákno alebo elektródy vo vákuových trubiciach. Volfrám je materiál vhodný do vesmíru. Je ideálny pre tvorenie zliatín s inými tvrdými kovmi, ktoré su používané v armáde. Zliatiny s volfrámom sú používané v lopatkách turbín, nástrojovej oceli, a pre súčiastky a poťahy odolné voči opotrebeniu.
 
SK: Dôležité charakteristiky Použitie História Výskyt Zlúčeniny
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Použití Sloučeniny Biologický význam
EN: Characteristics Physical properties Isotopes Chemical properties Etymology Occurrence Production Applications Hard materials Alloys Armaments Chemical applications Niche uses Gold substitution Electronics Nanowires Biological role Precautions Patent claim
 
Obrázok volfrám
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Xenón – (Xe)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Xenón, Xenon (gr. ξένος, cudzí) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Xe a protónové číslo 54. Najčastejšie je xenón používaný v xenónových lampách, ktoré sú používané v bleskoch fotoaparátov, stroboskopických lampách, na vyvolanie laseru generujúceho koherentné svetlo a na dermatologické účely.  Xenón sa používa aj na celkovú anestéziu a v miestach, kde je vyžadovaná vysoká molekulová hmotnosť a inertnosť, napr. v nukleárnej energetike.
 
SK: Xenón Vzácne plyny Nekovy Plyny
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt a získávání Využití Sloučeniny
EN: History Characteristics Occurrence and production Isotopes Compounds Halides Oxides and oxohalides Other compounds Clathrates and excimers Applications Illumination and optics  Gas-discharge lamps Lasers Medical Anesthesia Neuroprotectant Sports doping Imaging Surgery NMR spectroscopy Other Precautions
 
Obrázok Xenón
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Ytterbium – (Yb)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Ytterbium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Yb a protónové číslo 70. Patrí medzi lantanoidy. V súčasnej dobe kovové yterbium ani jeho zlúčeniny nemajú žiadne významné komerčné využitie. Potenciálnym odborom využitia sú výroba laserov a metalurgie pri zušľachťovaní špeciálnych druhov ocelí.
 
SK: Yterbium Lantanoidy Prechodné prvky Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt, výroba a využití
EN:Characteristics Physical properties Chemical properties Yb(II) vs. Yb(III) Isotopes Occurrence Production Compounds Halides Oxides History Applications Source of gamma rays World’s most stable atomic clock Doping of stainless steel Ytterbium as dopant of active media Others Precautions
 
Obrázok pevné ytterbium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Ytrium – (Y)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:  
 
Ytrium (yttrium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Y a protónové číslo 39. Je to šedý až strieborne biely vzácny prechodný kovový prvok, chemicky veľmi príbuzný prvkom skupiny lantanoidov. Hlavné uplatnenie nachádza vo výrobe farebných televíznych obrazoviek, pri výrobe infračervených laserov, metalurgii, pri výrobe skla a keramiky, na výrobu prakticky využiteľných supravodivých materiálov.
 
SK:  Ytrium Prechodné prvky Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt a výroba Použití a sloučeniny
EN: Characteristics Properties Similarity to the lanthanides Compounds and reactions Isotopes and nucleosynthesis History Occurrence Abundance Production Applications Consumer Garnets Material enhancer Medical Superconductors Precautions
 
Obrázok ytrium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Zinok – (Zn)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Zinok Zincum je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Zn a protónové číslo 30. Zinok je mäkký ľahko taviteľný kov, používa sa od stredoveku. Najpoužívanejšie zlúčeniny, oxid zinočnatý – lekárnictvo, kozmetika, uhličitan zinočnatý – lekárnictvo, kozmetika, síran zinočnatý (ľud. biela skalica), chlorid zinočnatý – vyskytuje sa aj v niektorých batériách.
 
SK: Chemické výhonky Zinok Prechodné prvky Kovy
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt Výroba Využití Sloučeniny Anorganické sloučeniny Komplexní sloučeniny Organické sloučeniny Biologický význam
EN: Characteristics Physical properties Occurrence Isotopes Compounds and chemistry Reactivity Zinc(I) compounds Zinc(II) compounds Test for zinc History Ancient use Early studies and naming Isolation Later work Production Mining and processing Environmental impact  Applications Anti-corrosion and batteries Alloys Other industrial uses Dietary supplement Zinc lozenges and the common cold Topical use Organic chemistry Biological role Enzymes Other proteins Dietary reference intake Dietary intake Deficiency Soil remediation Agriculture Precautions Toxicity Poisoning
 
Obrázok zinok
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Zirkónium – (Zr)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Zirkónium (zirconium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Zr a protónové číslo 40. Je to šedý až striebornobiely kovový prvok, mimoriadne odolný voči korózii. Uplatňuje sa v jadrovej energetike, pri výrobe implantátov, kĺbových náhrad a podobných aplikácií. Zliatiny zirkónia, v antikoróznej ochrane kovov,  v chemickom priemysle na výrobu vysoko tepelne a korózne namáhaných chemických reaktorov, tepelných výmenníkov a vákuových aparatúr, pri výrobe zápalných bômb. Zliatiny  slúžia na výrobu supravodivých magnetov.
 
SK: Objav prvku Základné fyzikálno-chemické vlastnosti Výskyt Výroba
CZ: Objev prvku Základní fyzikálně-chemické vlastnosti  Výskyt Výroba Použití Sloučeniny Biologický význam
EN: Characteristics Isotopes Occurrence Production Separation of zirconium and hafnium Compounds Oxides, nitrides and carbides Halides and pseudohalides Organic derivatives History Applications Compounds Metal Nuclear applications Space and aeronautic industries Positron emission tomography cameras Biomedical applications Defunct applications Safety
 
Obrázok zirkónium
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
 
Zlato – (Au)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Zlato (lat. aurum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Au a protónové číslo 79. Zlato je ušľachtilý žltý, stály a veľmi kujný kov známy už od staroveku. Je elektricky aj tepelne dobre vodivý. Zlato sa používa najmä na výrobu šperkov, často sa používa v mikroelektronike a počítačovom priemysle. Zlato je súčasťou väčšiny dentálnych zliatin. Pre bankové účely. Zlato sa využíva aj v sklárskom priemysle.
 
SK: Výskyt v prírode Ekologické riziká ťažby zlata Využitie
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Výskyt v přírodě a získávání Výskyt v Čechách a ve Slezsku  Ekologická rizika těžby zlata Využití Šperky, pozlacování Průmysl Zubní lékařství Bankovnictví a finanční spekulace Světová cena zlata Platidlo Mytologie Sloučeniny
EN: Etymology Characteristics Chemistry Less common oxidation states Mixed valence compounds Color Isotopes Modern applications Jewelry Investment Electronics connectors Non-electronic industry Commercial chemistry Medicine Food and drink Monetary exchange (historical) Cultural history Occurrence Seawater Production Mining Prospecting Bioremediation Extraction Refining Synthesis from other elements Consumption Pollution Toxicity Price History
 
Obrázok zlato
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 
Železo – (Fe)
V periodickej tabuľke prvkov sa nachádza:
 
Železo (lat. Ferrum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Fe a protónové číslo 26. Železo je pomerne mäkký, striebrosivý kov.  Železo je najpoužívanejší kov v súčasnosti. Surové železo obsahuje okrem uhlíka aj rôzne prímesi, preto nemá vhodné vlastnosti na priame použitie. Jeho úpravou sa vyrábajú rôzne druhy liatin.. Liatina sa používa na výrobky, kde nie je požadovaná veľká presnosť opracovania a ktoré je možné vyrobiť odlievaním (napr. poklopy, radiátory). Odstraňovaním uhlíka zo surového železa sa získava oceľ. Prísadami iných kovov (mangán, chróm, vanád, wolfrám, kobalt a i.) sa upravujú rôzne mechanické vlastnosti ocele. S oceľou sa stretávame v každodennom živote (doprava, priemysel, stroje, stavebníctvo).
 
SK: Zlúčeniny Výskyt Výroba Použitie Biologický význam
CZ: Základní fyzikálně-chemické vlastnosti Historický vývoj Výskyt Průmyslová výroba Zpracování surového železa na ocel Izotopy železa Sloučeniny Anorganické sloučeniny Sloučeniny železnaté Fe2+  Sloučeniny železité Fe3+  Sloučeniny železičité Fe4+  Sloučeniny železové Fe6+ Sloučeniny se železem ve více oxidačních stupních Komplexní sloučeniny Oxidační stav III (d5) Oxidační stav II (d6) Nižší oxidační stavy Organické sloučeniny Biologický význam Příjem a výdej Faktory, které zvyšují riziko nízkého stavu železa Železo v hemoglobinu Železo v rostlinách
EN:Characteristics Mechanical properties Phase diagram and allotropes Isotopes Occurrence Chemistry and compounds Binary compounds Solution chemistry Coordination compounds Organometallic compounds Etymology History Wrought iron Cast iron Steel Foundations of modern chemistry Symbolic role Production of metallic iron Industrial routes Blast furnace processing Direct iron reduction Further processes Applications Metallurgical Iron compounds Biological and pathological role Biochemistry Health and diet Dietary reference intake Excess Deficiency
 
Obrázok železo
Spektrálna analýza
Kryštalická štruktúra
 

Naspäť

Comments are closed.