Ježiš, Boh a prírodoveda

dátum: 07.11.2005

Na svojej duchovnej ceste som už postúpil dostatočne ďaleko. V prvom rade som si uvedomil celý náboženský odkaz, a to v celku časovom a územnom. Rešpektujem všetko náboženské a vo vnútri náboženského odkazu vnímam Božie. Teda všetko náboženské v sebe obsahuje nedotknuteľný odkaz. V zásade, keď sa chcem o náboženských veciach vyjadrovať, tak vždy túto Božiu podstatu vo svojej mysli vyčlením a nie je predmetom kritiky. Teda dodržujem psychohygienickú zásadu, že hlboký Boží odkaz, ktorý nám priniesli nábožensky orientované osoby, nemôže byť predmetom kritiky, môže byť iba predmetom oslavy a volania slávy. V opačnom prípade by som si zbytočne zdevastoval neurónové oblasti v tele. Môžem byť kritický voči židovstvu, no nikdy voči Božiemu odkazu, ktorý je aj v tejto náboženskej forme uložený. Vždy to treba dať vo svojej mysli osobitne. Potom možno kritizovať.

Keby som bol niekým a niečím prinútený zbúrať napríklad kostol ako Boží stánok, tak by som v sebe poprosil Boha, aby tento Boží svätostánok opustil a až potom by som ho zbúral. No nikdy by som tak nespravil dobrovoľne. To sú zásady psychohygieny idúce ku koncentrácii do amigdaly, ktorá je medzi hypofýzou a epifýzou v strednom mozgu.

Tu možno vnímať prínos vedeckého bádania, ktoré prináša objav amigdaly a tým nechtiac určil vektor miesta Božej brány. No veda a dotyčný vedec to nemohol tušiť, že objavil kráľovstvo Božie. K tomu, aby ste vstúpili do vnútra amigdaly, je potrebné, aby ste prežili ešte aj klinickú smrť. Dá sa to sugeráciou klinickej smrti s koncentráciou do amigdaly.

Sugerácia je špeciálna technika uveriť, že sa deje to, čo sa nedeje a nepochybovať tom. Teda na čas sa vzdať sily rozumu a sily možného a reálneho. Silná viera bez pochybností otvára sugeráciu klinickej smrti smerom k amigdale. Tak isto pocit, že Boží odkaz a Boh samotný je to naj a vy alebo ja je nič a zbytočnosť, sú správne kľúče na otvorenie stavu amigdaly.

Ako prvý sem prenikal kresťanský Arab, ktorý mal časť alebo respektíve niekoľko častí šedej kôry veľkého mozgu nefunkčných. Pravidelne upadal do stavu kómy a stavov klinickej smrti. Trvale mal otvorenú oblasť amigdaly a trvalo z neho vychádzalo Božie svetlo. Predstava o Bohu mala tvar trojuholníka a mraku. Prvýkrát vyslovil slovo BOH. Svojim veriacim ovečkám dával zasvätenie so znakom oblaku a trojuholníka. Jeho poškodený mozog dovoľoval preniesť Božiu prítomnosť na veriacich v jeho okolí. Pôsobilo to nádherne. Dotyční boli v sebe láskaví a uvedomovali si, že sú ľudia, ktorí sa potrebujú vzdelávať. Z dotyčného charizmatického svätca bola cítiť nekonečná dobrota a láska. Ale to sú bežné stavy otvorenia amigdaly a zážitkov klinickej smrti.

Toto skúmanie som robil na základe mojich vešteckých senzibilných schopností. Tak isto som využil zdatnosť v špiritistickej komunikácii s informačnými poliami mŕtvych charizmatikov. Tiež mi pomohli moje skúsenosti z raného detstva, kde som bol kvôli chorobe na hranici života a smrti. Akosi som vždy cítil, odkiaľ Boh pochádza a kde sídli. Teda zážitky klinickej smrti vo vysokých horúčkach mi otvorili silnú cestu do duchovna. Dnes už chápem, prečo som bol vždy iný ako moji rovesníci. Tajomstvo bolo objasnené a to je dobre, že som si našiel znovu cestu do amigdaly a zažívam niečo, čo ma má neskonale rado a nemusím mu na to dávať žiadnu príčinu. Je to skvelý pocit.

V teologickej praxi sa často používa slovo Ježiš. Aj tu je načase spraviť jasno a vyhľadať toho, kto počas klinickej smrti alebo v kóme zažil Ježiša tak, ako sa opisuje vo svätých knihách. Teda svojimi vešteckými a senzibilnými schopnosťami som sa ponoril do sveta mŕtvych informačných polí a z kostných pozostatkov som aktivizoval záznam charizmatika, ktorý žil v dávnych dobách Grécka v blízkosti Atén. Veštecky v informačnom poli mŕtvej osoby vyciťujem otvorenie oblasti amigdaly a v zázname čítam, že často vchádzal do klinickej smrti práve cez amigdalu. Mal zničenú časť nervstva a samotnú šedú kôru veľkého mozgu. To mu dovoľovalo postavu JEŽIŠA zažívať vo svojom aurickom obale. V oblasti amigdaly sa mu BOH zjavoval vo forme postavy muža, ktorý sa všetkým podobal na obrázky tejto osoby. Tento charizmatik dokázal vďaka poškodenému mozgu preniesť svietiacu postavu do svojich nadšencov. V dotyčných osobách vznikol obrovský pocit lásky zvnútra a snaha uvedomiť si cez lásku, že sme ľudia, že musíme cez tento dar lásky rozdávať ľudský rozmer pre všetkých, a nielen pre seba. Samozrejme, že tento zážitok JEŽIŠA mohli zažívať aj iní charizmatici, ktorí sa dostávali do kómatických a klinických stavov vedomia cez amigdalu.

Práve veriaci charizmatici cez klinický stav a stavy kómy prinášali z rozhrania smrti práve tie nábožensko - mytologické obrazy. Ezoterik by povedal, že prinášali obrazy a znaky Boha práve z astrálnej roviny blížiacej sa smrti. Tieto zážitky boli určitým spôsobom zachytené, alebo blízke osoby charizmatika boli zasvätené a do aurického obalu alebo do seba dostali živú Božiu formu v podobe žiariaceho symbolu. To je ešte stále živá forma Boha samotného.

Úplne iný stav nastáva, keď niekto rozvíja tento živý odkaz v podobe sôch, obrazov a stavieb, prípadne dostáva tento odkaz v písomnej forme. Pokiaľ takáto osoba nezažila klinickú smrť cez amigdalu a nebola charizmatikom, ktorý prežil klinickú smrť cez amigdalu, zasvätená, tak mohla rozvíjať iba mŕtvy odkaz Božieho sveta. Môžeme hovoriť o odtlačku živej Božej formy. Teda je tu línia služobníkov a dogmatikov, ktorí chránia tento veľkolepý odkaz ako najlepšie vedia. Skutočné Božie vyžarovanie nahradia efektmi vitráží, cez ktoré prenikajú slnečné lúče ako spomienka na zlatisté lúče z klinických stavov smrti cez amigdaly. Skutočné dobro Božej prítomnosti z amigdaly nahradzujú esteticko – umelecko - náboženskou špekuláciou niečoho dokonalého. Skutočnú dobrotu Božiu z amigdaly nahrádzajú osobnými skutkami a odovzdanosťou žiť v Božom odkaze. To je mi moc ľúto, ale to nie je živá Božia prítomnosť z amigdaly na prahu života a smrti. No pre ľudstvo je to fantastický moment uvedomenia si, čo je to dobro, čo je to vzájomná láska ľudí a chuť konať v mene Boha dobro tu a teraz na zemi.

Agape je iba sem tam živá, ale chuť žiť agape ako lásku k blížnemu robí ľudí ľuďmi. Len milujúci človek dokáže dávať hoci aj mŕtvy odkaz Boží.

A zrazu je tu teológ, ktorý hovorí o náboženskej mytológii ako o niečom prežitom a nepotrebnom. Zabudol, že Boží odkaz je nedotknuteľný. Zabudol, aký skromný a maličký musí byť pred vecami Božími. Na dôvažok si niekto pomýlil, čo je to vysvetľovať svet a vznik sveta na základe náboženských obrazov. To je úplne niečo iné, to je iba určitá pracovná hypotéza použitá na teóriu, ako vznikol svet. Aj tu nám Boží odkaz pomáha ísť vpred a pochopiť nielen to, že sme ľudia, ale že všetko má svoj poriadok a svoje hlboké zásady. Aj v tejto idei je Božský základ, ktorý treba oddeliť vo svojej mysli, pokiaľ už veda postúpila a vytvorila kvantový obraz fungovania sveta a vesmíru. Pokiaľ z idei vzniku sveta a jeho fungovania vyberiete to Božské, tak ju môžete odmietnuť a nahradiť ideou lepšou.

Keď niekto chce s náboženskou ideou chápania sveta vyhodiť aj živú Božiu lásku a dobrotu, ktorá pramení z tohto zážitku, nezaslúži si nič iné, ako nutné trápenie z devastácie Božieho tu na zemi. Náboženský odkaz, nech už je mŕtvy, alebo živý, si zaslúži iba jedno a to neskonalú úctu a pokoru za hranicu vlastného egocentrického ja.

S náboženským odkazom sa nerobia šachy a nehrá sa s ním na burze. Je nedotknuteľný a bez výhrad. Pokiaľ ste toto nepochopili, tak ste nepochopili, o čom vlastne Božie z amigdaly na hranici smrti je.


Autor: Saša Pueblo
<< Staršie články Novšie články > >

Meditacia.sk > Náboženstvo > Teológia > Ježiš, Boh a prírodoveda

Vyhľadávanie:
Vyhľadávanie cez Google:
Stránky o ezoterike vo svete - podľa smerov
Chcete sa dať zasvätiť?
Máte zdravotný problém?
Máte psychický problém?
Máte partnerský problém?
Výskum ezoteriky
Chcete si pozrieť galérie?
Chcete si pozrieť Učebnicu ezoteriky?
Náš obsah trochu inak
 

RSS

Add to Google 

TOPlist
Copyright © 2019 Saša Pueblo