Stanovisko Boha

dátum: 09.04.2005

Treba mlčať. Moje stanovisko a moja túžba sú zbytočné. Vaša túžba je zbytočná. Boh, Boží svet a symboly vám dávajú svoje stanovisko. Boh a jeho svet rozhodnú, čo sa bude diať. Vy alebo ja iba splníme to, čo si želá Boh a jeho svet. Konatelia Božej vôle bez nároku na vlastné túžby a ciele. V živej forme svätcov iba túžby Boha majú zmysel. Sugeratívne splnenie Božích túžob, nie fyzické splnenie do vonkajšieho sveta.

Pre živú formu praktizovania Božej prítomnosti v oblasti ľudského mozgu je rozhodujúca nutnosť vždy konať iba to, čo si želajú náboženské symboly a nie, čo si želáte vy alebo niekto iný, aj keby to bola silná a významná cirkevná autorita.

Je úplne jedno, či si otvoríte cvičeniami živú formu Božieho sveta, alebo ste Božie symboly a Boží svet uložili iba do spomienok. V živej aj neživej forme Božieho sveta platí jedno pravidlo: pokiaľ vnímate prejav Božieho sveta či už v obrazoch, zvukoch alebo iných pocitoch, tak nikdy nezaujímajte vlastné stanovisko, nikdy si nerobte so symbolmi, čo vy chcete. Vždy k Božiemu svetu pristupujte tak, že sa v láskavej vážnosti pýtate samotných Božích symbolov, čo s nimi máte robiť a ako si ich máte vykladať. Odpustite si interpretovať vlastný názor, ale aj názor niekoho iného na daný Boží symbol.

Živá teológia svätcov, ktorí si v neurónoch svojho tela otvorili živú Božiu prítomnosť v podobe Božích symbolov a pocitov, má dať na známosť kontemplačné pravidlo a to hovorí o jasnej kontemplačnej zásade k Božiemu svetu. Tou je úplná podriadenosť Božiemu svetu bez toho, aby ste si vy niečo s Božím svetom robili. Živá kontemplácia svätcov vyžaduje, aby ste sa vždy domáhali zistiť, čo vám má povedať Boží svet a ako máte napredovať do Božieho sveta. Pokiaľ chcete k Bohu, tak náboženské symboly vám povedia, ako sa tam ide, ale vy zároveň nikdy nemanipulujete s Božím svetom.

Prakticky to vyzerá asi takto: idete okolo kostola a prežehnáte sa vo fyzickej forme. Zdvihnete ruku a spravíte náboženský úkon. A tu nastáva spor medzi tým, čo chcete vy osobne a čo je tradíciou. Kto ide cestou svätcov, takto nikdy činiť nebude, ale sa intuitívne spýta tohto Božieho symbolu, ktorým kostol nesporne je, ako má na kostol kontemplovať, aby mohol do Božieho sveta napredovať intenzívnejšie. Kostol ako symbol a miesto spojenia s Bohom napovie veriacemu, čo má spraviť. Veriaci to vníma a požiadavku nesplní fyzicky, ale výhradne vo svojich predstavách s pocitom sugeratívneho uverenia, že tak spravil aj fyzicky. Možno si poviete, že to je klamstvo. A ja hovorím, že to je prirodzené pravidlo kontemplačnej praxe na ceste do Božieho sveta.

Nie je náhodou, že sa do tohto systému zaviedla sugeratívna prax, pretože náboženské symboly a Boh samotný často vyžadujú zvláštne a čudesné skutky. Niektorí veriaci sú často aj zaskočení a tu začína skúška viery práve v kontemplačných technikách. Nech Boží svet chce po mne čokoľvek, tak to splním, aby som mohol pokračovať na ceste do Božieho sveta. Samozrejme, keby sme požiadavky Božieho sveta v kontemplačnej praxi realizovali doslova vo vonkajšom svete, tak by z toho bola často nepríjemnosť za nepríjemnosťou.

Preto na napredovanie do Božieho sveta je potrebné používať sugeratívne predstavy, že ste vykonali to, čo po vás náboženské symboly chceli. Viem, že nie vždy môžete byť k náboženským symbolom kontemplatívny a v predstavách robiť to, čo vám symboly Božieho sveta doporučili. Keď tak nemôžete činiť a niekto alebo niečo vás donútilo zaujať k náboženskému svetu vlastné stanovisko alebo prezentovať stanovisko cirkevnej autority, tak to pokojne spravte. Síce sa vám bude v tomto prípade Boží svet zatvárať, ale vy to potom napravíte vo vnútornej kontemplácii. Dá sa to intuitívne cítiť, že vo vašej mysli je dostatok Božej prítomnosti a vy napredujete vo všetkých smeroch do Božieho sveta.

Horšia situácia nastáva u tých, ktorí permanentne vnášajú svoje ľudské predstavy o Božom svete a jeho prejavoch, prípadne prezentujú predstavy o Božom svete iných veriacich. Takíto veriaci si postupne zatvárajú cestu k živej forme svätcov. Dá sa cítiť, ako si veriaca osoba pozvoľna nastaví neurónové oblasti tak, že Božia prítomnosť sa vytráca a neurónové oblasti sa bez živej Božej prítomnosti vydávajú opačným smerom, v ktorom sa neuróny prepnú do negatívneho pôsobenia na zdravie a psychiku človeka. Niekedy to môže prerásť všetky medze a byť príčinou psychického a zdravotného zlyhania.

Čím sa intenzívnejšie zaoberáte náboženstvom, tým citlivejšie treba vnímať pôsobenie Božej prítomnosti vo vašich spomienkach. Od spomienok sa dá ísť prirodzene do živej prítomnosti Božej na obraz svätcov. No treba robiť jedno a to vždy to, čo vám intuitívne našepkajú náboženské symboly ako prejav Božej prítomnosti. Pri takomto postupe napredujete do Božieho sveta. Nie je to vždy postup vpred, niekedy sa to stočí naopak a je potrebné zase vo vašej mysli nastoliť Božie kráľovstvo intenzívnejšie ako doteraz. Preto je aj dôležité pravidelné cvičenie kontemplačných techník, aby ste nakoniec vo svojej mysli vytvorili trvalý mechanizmus, ktorý zabezpečuje cestu do Božieho sveta a blokuje spätné mechanizmy návratu do nižšieho stupňa Božej prítomnosti.

V kontemplačných cvičeniach nie som dôležitý ja. Nie je dôležité, čo chcem ja. Nie je dôležité, čo si myslím. Je dôležité, čo si myslí Boh a Božie symboly. Je dôležité, aby som v sugeratívnej rovne realizoval to, čo si Božie symboly a prejavy odo mňa želajú.


Autor: Saša Pueblo
<< Staršie články Novšie články > >

Meditacia.sk > Náboženstvo > Teológia > Stanovisko Boha

Vyhľadávanie:
Vyhľadávanie cez Google:
Stránky o ezoterike vo svete - podľa smerov
Chcete sa dať zasvätiť?
Máte zdravotný problém?
Máte psychický problém?
Máte partnerský problém?
Výskum ezoteriky
Chcete si pozrieť galérie?
Chcete si pozrieť Učebnicu ezoteriky?
Náš obsah trochu inak
 

RSS

Add to Google 

TOPlist
Copyright © 2019 Saša Pueblo