Božia charizma

dátum: 26.10.2004

Venujem sa problematike nenávisti a odpudenia Božieho sveta z ľudskej mysle a tela. Poukazujem na to, aké to môže mať následky na zdravie a osud dotyčného človeka. Nenávidím, kritizujem Boha a cesta sa zatvára. Keď nenávisť prekročí všetky medze, prechádza do sebazničenia. Následky Božej neprítomnosti si nesie každý sám vo svojom chorobnom pekle.


Pomocou automatickej kresby sa neustále snažím pomáhať veriacim, aby sa vedeli zorientovať, ako je to s Božou prítomnosťou v nich samotných. Túto Božiu veštbu žiadajú tí, ktorí sú nejakým spôsobom predurčení na aktívnu cestu k Bohu. Táto aktivita a snaha prináša veľa prekvapivých odhalení a zákonitostí vplyvu Božieho sveta na život a naše rozhodnutia. U tých, ktorí majú svoj vzťah k Bohu harmonický a usilujú sa ísť na ceste k Bohu nachádzam zákonitosť, že Boh, jeho prejavy v symboloch a zjaveniach sú v ich postojoch nedotknuté. Dobre vedia oddeliť dve veci: človeka a jeho skutky od Boha samotného a jeho konanie v ľudskom svete. Vo svojom vnútri nepripustia, keď už niekoho nenávidia alebo neznášajú, aby túto emóciu prenášali aj na Božiu prítomnosť v dotyčnom človeku. Je tu napríklad osoba, ktorá má zločinecké sklony.

 Veriaca osoba, ktorá ide cestou k Bohu zvyčajne môže dotyčnou osobou pohŕdať a aj ju trestať. No nikdy nebude pohŕdať alebo trestať Boha samotného v dotyčnej osobe. Tak isto, keď má súcit s dotyčnou osobou, tak vzťah k Bohu a Božiemu svetu je nemenný. Nič a nikto ma nepresvedčí o zmene môjho postoja. Nech si myslíte čokoľvek o človeku či už živom, alebo mŕtvom, tak Boží svet v ňom je nedotknuteľný. Osoby, ktoré idú na ceste k Bohu, názor na Boha za žiadnych okolností nezmenia a nič ich nepresvedčí o opaku. Prístup posvätnej nedotknuteľnosti je na mieste. Dobre tušia, aké následky by malo na ich náboženskú cestu menenie postojov k Bohu. Uvedomujú si, že Boh a jeho prítomnosť nepohrdne žiadnym príbytkom. Prečo by sme my mali pohŕdať Bohom, ktorý si vybral príbytok deštruktívnej a zlej osoby? To je slobodná Božia vôľa, ako sa Boh rozhodne. Je mimoriadne deštruktívne porúčať Bohu. Treba akceptovať Božiu všadeprítomnosť a ďalšie atribúty Božej prítomnosti medzi nami. Negatívnym postojom k Bohu a nech sa nachádza, nachádzal alebo bude nachádzať kdekoľvek škodí každému, kto kráča na ceste k Bohu. Boh a jeho prítomnosť je všade a keď kráčame k Bohu, tak kráčame všetkými cestami, na ktorých sa Boh zjavuje.

 Výčitky na Božiu adresu, že za to môže On , že je medzi nami toľko zla, vedú k zatvoreniu náboženskej cesty. Pokiaľ nenávisť k Bohu prejde do fyzickej aktivity a ničí veriacich ľudí a objekty, ktoré vytvorili, tak prichádza k prepnutiu neurónových schém v mozgu do deštruktívnej roviny. Deštrukcia začína stíhať dotyčnú osobu. Pokiaľ niekto niekomu ublíži, ale ublíženie nebolo smerované na Božiu prítomnosť, tak náboženská cesta sa nezatvára. Preto niekedy aj deštruktívni ľudia majú náboženskú cestu silne otvorenú. Vy sa čudujete, ako je to možné a haníte za to Boha. V tom momente si privierate náboženskú cestu. Zásadou číslo jedna pre toho, kto kráča na ceste k Bohu je, že Boha nekritizujeme, nehaníme a nevyčítame mu to, čo má vo svojej moci samotný človek. Výčitky, nespokojnosť, odsudzovanie Boha a jeho prejavov zatvára náboženskú cestu tým, ktorí takto konajú. Niektorí robia iné chyby proti Božím zákonom. Napríklad nenávidia každého, kto je na ceste k Bohu bližšie ako oni samotní. To by nebolo také zlé, keby nenávideli iba fyzickú osobu, ale oni nenávidia a vytýkajú to samotnému Bohu. Doslova ho nútia, aby odobral svoju pozornosť dotyčnej osobe a doprial svoju prítomnosť iba im samotným. Neustále vykrikujú: „Koľko sa k tebe modlím, koľko darov som doprial tvojmu príbytku a ty sídliš v tom hriešnikovi“. V takýchto prípadoch môže tento spôsob konania vytvoriť v neurónoch dotyčnej osoby deštruktívne vplyvy. Nikdy nevyčítajte Bohu, že jednému doprial viac a druhému menej. Božia spravodlivosť vždy vie, čo činí, iba naša ľudská myseľ nerozumie Božím zámerom. V inom prípade dotyčná osoba vytýka svoj zdravotný a psychický stav Bohu samotnému. Znejú slová: „Ty zlý Boh, prečo musíš skúšať práve mňa a zo života mi robíš peklo? Ja sa ti pomstím a v každom človeku zničím tvoju prítomnosť. Kruto sa ti pomstím“. V inom prípade je mladý chlapec vedený k tomu, aby fyzicky ničil a zneuctieval náboženské hroby a stavby. Fyzická agresia tak dôsledne uzavrie Božiu prítomnosť v človeku, že neurónové schémy sa prepnú k diablovi a nie k Bohu. Takáto osoba má už aktívnu rakovinu. Zavinil si to sám a to tým, že sa odvrátil od Boh samotného a jeho neprítomnosť ničí mozog. Kde vyženiete Boží svet, tam nastupuje ničota aj vo forme rakoviny.

 
Uctievajte a velebte Boha samotného a jeho prejavy aj v tej najodpornejšej duši. Oddeľte prítomnosť Boha od dobrovoľných rozhodnutí človeka. Nekritizujte Boží svet za zlo, ktoré sa stalo niekomu alebo vám. Skúste sa zamyslieť, prečo ste opustili Boží svet a jeho láskavú ochranu. Nekydajte a nevytýkajte žiadnemu služobníkovi Božiemu, ktorý je členom niektorého náboženského zoskupenia. Je až absurdné, kde vedie nenávisť niektorých náboženských zoskupení a ako si dokážu v sebe zatvoriť cestu k Bohu tým, že oni chcú určovať Bohu samotnému, ktorú cirkev má prijať do svojho lona a ktorú vylúčiť. Zatiahnuť Boha samotného do náboženskej rivality je masový prejav deštrukcie hromadných rozmerov. Takéto veštecké prejavy ma zarmucujú najviac. No Božia prozreteľnosť za to nesporne nemôže. Niekto nahradil cestu k Bohu nenávisťou voči Bohu a uzatvoril si cestu k Bohu. Za náboženské prehmaty v dejinách cirkvi nesú zodpovednosť konkrétne osoby a nie Božia prítomnosť. Každý sa rozhodujeme a nesieme si bremeno vlastných rozhodnutí, Boh nám v tomto dáva slobodnú voľbu. Chceš, tak poď na Cestu Božiu. Nechceš, tak ťa opúšťam a nechávam ťa napospas vlastnému osudu. No neustále vzďaľovanie od tejto cesty ti prinesie temnotu a utrpenie. Aj to je Boží zákon.


V inom prípade som zistil, dotyčná osoba sa začala povyšovať nad Boha samotného. Zrazu sa pochabá ľudská myseľ zrovná s Bohom a dokonca sa prehlási za zástupcu Boha na zemi. A namiesto aby hovorila o Božích skutkoch, hovorí o sebe a podriadenosti Boha svoje vôli. Takýto prístup zasiahne dotyčnú osobu príliš negatívne.

 
V inom prípade dotyčná osoba zhadzuje seba samú, ako je nehodná cesty k Bohu.Nikdy nedosiahne Božiu úroveň a preto to nestojí za to. Obviňuje vlastne Boha, že sa o ňu nestará a aj takto si uzatvára cestu k Bohu.


Odporúčam vám, aby ste za žiadnych okolností nemenili svoje postoje k Bohu. Niet takého dôkazu, ktorý by dokázal presvedčiť idúceho na ceste k Bohu o omylnosti Boha. Skúste sa nad sebou zamyslieť a vytvoriť k Bohu trvalý vzťah skaly, ktorá sa storočiami nemení.



Autor: Saša Pueblo
<< Staršie články Novšie články > >

Meditacia.sk > Náboženstvo > Charizma - poradňa > Božia charizma

Vyhľadávanie:
Vyhľadávanie cez Google:
Stránky o ezoterike vo svete - podľa smerov
Chcete sa dať zasvätiť?
Máte zdravotný problém?
Máte psychický problém?
Máte partnerský problém?
Výskum ezoteriky
Chcete si pozrieť galérie?
Chcete si pozrieť Učebnicu ezoteriky?
Náš obsah trochu inak
 

RSS

Add to Google 

TOPlist
Copyright © 2019 Saša Pueblo